Povedzte šéfovi nie. Je to dôležité!

S dominantnou pozíciou sa stráca spolupráca. Zdroj: photl.com

Každá spoločnosť je silná vtedy, keď sú jeho zamestnanci schopní vyjadriť slovíčko „nie“. Úlohou nadriadených by malo byť, aby svojim podriadeným vytvárali podmienky na vyjadrenie vlastného názoru.

Určite poznáte situáciu, kedy vám váš nadriadený nariadi splniť nepríjemnú pracovnú úlohu, s ktorou nesúhlasíte a musíte ju vykonať. Váš šéf ju považuje za nevyhnutnú, pričom váš názor, že sa jedná o zbytočnú alebo nepodstatnú záležitosť, prehliada. Niekedy je nemožné, aby ste sa nadriadenému vzopreli. Každý zamestnanec má však svoje vlastné vnútorné zdroje na to, aby posilnil svoju vlastnú pozíciu. Druhí ľudia to môžu veľmi rýchlo rozpoznať.

Každú konfrontáciu s nadriadeným majú na svedomí komunikačné a kultúrne nezrovnalosti obidvoch strán, t.j. nadriadeného a podriadeného. Veľa manažérov tvrdí, že podporuje otvorenú firemnú kultúru, ale pritom neradi počujú slovíčka nemôžem, nedá sa alebo nemám čas, od svojich podriadených.

Výkon, vplyv, kompetencie
Prvým nesprávnym krokom v myslení je spochybňovanie pracovnej právomoci. Podaktorí zamestnanci si myslia, že výkon priamo súvisí s pracovným zaradením, ale je to omnoho zložitejšie. Výkon však závisí od každého jedného pracovníka a od jeho závislosti na jeho šéfa.

Každý zamestnanec, ktorý má svojho nadriadeného, sa môžu zamyslieť nad tým, čo mu prináša moc v práci. Mnohí ľudia sú presvedčení o správaní svojich nadriadených a manažérov, že sa správajú podľa svojho zaradenia až nadmieru privysoko.

Podľa štúdie z roku 2011, ktorá bola publikovaná v Academy of Management Journal, bolo spracovaných 190 názorov ľudí pracujúcich v IT spoločnostiach. Vedci prišli k zisteniu, že zamestnanci vnímajú odlišný názor nadriadeného od ich vlastného názoru ako útok na ich osobu alebo ako neschopnosť uskutočniť pracovné úlohy.

S dominantnou pozíciou sa stráca spolupráca
Manažéri, ktorí chcú vytvoriť otvorenú kultúru, musia ako prví pochopiť, že ich zamestnanci rozumejú moci sily. V praxi sa stáva, že vplyvné osoby neradi prijímajú a počúvajú názor druhého človeka. V skutočnosti, ľudia, ktorí sa považujú za mocných často ukazujú signály, že nie sú otvorení inému názoru alebo pohľadu na vec, vychádza zo štúdie profesora Shirli Kopelmana z Michiganskej univerzity Ross School of Business.

Štúdia hovorí aj o tom, že zamestnanci automaticky rešpektujú postavenie ľudí na vyšších pozíciách. Avšak na druhej strane vnímajú ich dominantný post ako prekážku pri spolupráci. Čím vyššia je ich pozícia, tým menej sa dá s nimi spolupracovať. Ľudia totižto okrem „zaškatuľkovania“ očakávajú menšiu kooperáciu od ľudí na vyšších pozíciách. Zamestnanci sa ďalej často boja vysloviť svoj názor, aby sa nedostali do konfrontácie so svojimi nadriadenými, ktorí môžu mať na rovnakú vec iný názor.

Od nepamäti boli ľudia zaraďovaný do kást a do hierarchických úrovní. V modernej spoločnosti od útleho detstva na vrchol hierarchie stáli rodičia, neskôr učitelia a v práci sú to nadriadení. Človek je tvor, ktorý je zvyknutý na koordináciu, ale nikde ho neučili, ako dokázal prijať negatívny názor druhého človeka a nebál sa povedať svoj názor, ktorý môže byť odlišný od názoru druhého.

Ako sa naučiť povedať vlastný názor?
Musíte znížiť vnímanie rizika pri vyjadrení svojho názoru a zvýšiť si povedomie na možné dosiahnutie odmeny. Inými slovami, želaním každého manažéra by malo byť, aby jeho podriadení eliminovali používanie slovíčka „áno“. Spoločnosť je totižto silná vtedy, kde sú jeho zamestnanci schopní povedať „nie“.

Štúdia priniesla zaujímavé zistenia: