Slováci by vymenili svoju stoličku za šéfovskú

Ilustračné foto Zdroj: photl.com

Slováci sa neboja práce. Vedia makať a keby mali možnosť dostať sa na šéfovskú stoličku, sadli by si na ňu. Až 56 percent ľudí si myslí, že by vedeli lepšie šéfovať, ako ich súčasný nadriadený. Ako pozitívum hodnotia svoje skúsenosti a neboja sa ani novej výzvy. Takto zhodnotili svoje schopnosti ľudia z fanúšikovskej stránky pracovného portálu Kariéra.sk.

Z prieskumu, ktorý sa uskutočnil na facebookovej stránke Kariéra.sk vyplýva, že spokojnosť Slovákov v práci je vysoká. Sedem z desiatich zamestnancov je spokojných so svojou prácou. Ostatných práca nebaví, hľadajú si novú prácu alebo pre nich práca predstavuje nutné zlo v živote.

Horšie je to však s ohodnotením práce Slovákov. V tomto smeru sú menej priebojní a v práci robia, čo sa od nich očakáva, aj keď sú za svoju prácu menej ohodnotení. Na pokrytie mesačných nákladov postačí polovici Slovákov mzda nižšia ako 600 eur. Na to, aby sa však mali lepšie a okrem platenia povinných mesačných nákladov si mohli dovoliť utrácať aj na výlety, večere alebo dovolenky, by potrebovali zarábať viac.

„Šesť z desiatich ľudí si myslí, že by si mesačne zaslúžilo viac ako 750 eur,“ povedala Andrea Miklasová z pracovného portálu Kariéra.sk. Pričom vytúženou sumou Slovákov je plat 1750 eur a viac. Je to suma, z ktorej by dokázali vyžiť bez toho, aby sa museli obmedzovať.

Nielen peniaze sú motivujúce

Peniaze sú motivujúce v každej práci. Najlepšou kombináciou je spojenie práce, ktorá ľudí baví a majú za ňu dostatočne zaplatené. Funguje to aj u Slovákov. Hnacím mechanizmom tretiny Slovákov je aj fakt, že práca sa stala ich koníčkom.

„Dôležité je aj to, či sa ľudia v práci môžu realizovať, či v nej dokážu efektívne využiť čas alebo či majú možnosť pracovať na svojej kariére, vďaka ktorej môžu vedomostne rásť,“ vysvetľuje Miklasová.

Firmy poskytujú pre svojich zamestnancov aj rôzne benefity, ktoré by mali zvýšiť atraktívnosť danej pozície vo firme. Niektoré poskytujú 13. alebo 14. plat, príspevky pri životnom jubileu, pri narodení dieťaťa alebo sobáši. Iní poskytujú pre svojich zamestnancov bezúročnú pôžičku alebo príspevok na sporenie, ďalšie vstupenky na športové alebo kultúrne podujatia. Pre ľudí je aj dôležité, či im firma poskytuje možnosť bezplatného vzdelávania.

„Až 75 percent ľudí sa túži vzdelávať. Dodatočné vzdelávanie si však väčšinou hradia z vlastného vrecka a iba 22 percent ľudí využíva vzdelávacie v rámci firmy,“ hovorí Miklasová z Kariéra.sk.

Detským snom bol milionár

Napriek tomu, že až 71 percent Slovákov nevykonáva prácu, na ktorú sa hlásili, naďalej však neprestávajú snívať o práci, ktorá by zodpovedala ich ideálu. Až 44 percent Slovákov túži po práci v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a športu. Druhou atraktívnou sférou je finančníctvo a cestovný ruch. Aká je však najmenej atraktívna práca? Mnoho Slovákov sa približuje k tradičnému slovenskému prísloviu: Bez práce nie sú koláče a odmieta prácu bez nároku na finančnú odmenu. V oblasti filantropie a dobrovoľníctva by pracovalo iba percento ľudí.

Sny Slovákov sa však odlišujú od snov, ktoré mali v detstve. Šestnásť percent z nich sa túžilo stať milionárom, štrnásť percent futbalistom a tretím obľúbeným detským povolaním bol vojak.