Zamestnávateľ nechce prijať moju výpoveď: Čo robiť, aby ste sa v práci nestali rukojemníkom?

Ilustračné foto Zdroj: thinkstock.com

Pracovnú zmluvu som uzavrela 19. mája 2015 a k 6.augustu 2015 som oznámila zamestnávateľovi, že dávam výpoveď. Oznámenie som mu dala aj písomne, no nechcel ho akceptovať. Najprv ma požiadal, aby som ostala do konca mesiaca, kým si nájde náhradu, ale v tom čase už nebudem v skúšobnej dobe, preto som mu výpoveď poslala poštou. Dnes som prišla na nočnú posledný raz a manažérka ma zavolala do kancelárie, kde ma požiadala, či by som nepracovala aspoň do 13. augusta, kým nepôjdem na dovolenku. Údajne tým môžem získať šéfa na svoju stranu, pretože ten mi výpoveď aj tak nepodpíše a hrozila mi aj zrážkami z platu. Ako to mam ďalej riešiť? Do práce už nechcem viac ísť a šéf odišiel dnes na dovolenku. Ako to mám riešiť na úrade práce, kedže tam mi povedali, že musím mať kópiu výpovede inak ma nezaevidujú a podací lístok neplatí? Čitateľka Júlia.

Právnik radí: Pani sťažovateľka môže okrem samotnej výpovede pomýšľať aj na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa §72 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ak deň, ktorý uvádza ako deň podpisu pracovnej zmluvy je zhodný s ňom nástupu do práce a skúšobná doba bola dojednaná v trvaní 3 mesiace). Keďže ale zamestnanec môže dať výpoveď kedykoľvek z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, je v podstate jedno, ktorú možnosť si vyberie (ak skončenie v skúšobnej dobe, musí všetko prebehnúť ešte počas jej trvania). Vzhľadom na opisovanú situáciu však zrejme od zamestnávateľa nemožno očakávať prevzatie akéhokoľvek dokumentu podobného významu.

Ako teda postupovať? Zákonník práce pamätá aj na situáciu, kedy zamestnávateľ odmieta od zamestnanca prijať písomnosť týkajúcu sa skončenia pracovného pomeru. Konkrétne §38 ods. 3 hovorí, že „Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy ... doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.“ Pre urýchlenie procesu dokazovania odoslania a prevzatia písomností odporúčam použiť obálku s doručenkou, na ktorú príslušný pracovník poštového podniku vyznačuje údaj o doručení, resp. nemožnosti doručenia zásielky. Podací lístok môže slúžiť ako dôkaz odoslania, nie však samotného doručenia.

§38 ods. 4 Zákonníka práce ustanovuje, že „Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.“ Toto ustanovenie teda chráni zamestnanca pred konaním zamestnávateľa, ktorý odmieta prevziať jeho výpoveď. Ak sa zásielka s výpoveďou vráti zamestnancovi s vyznačenou poznámkou „adresát odmietol zásielku prijať“, takáto zásielka je jednoznačným dôkazom o zamestnávateľových obštrukciách pri preberaní výpovede s následkom zákonnej fikcie jej doručenia. Pre úplnosť ešte uvádzam, že takúto vrátenú zásielku zamestnanec neotvára, pretože v budúcnosti by mohli nastať nejasnosti v tom, čo nedoručená obálka obsahovala a čo nie.