Kto je zodpovedný za chýbajúci tovar? Môžeme ho dostať k náhrade?

Ilustračné foto Zdroj: thinkstock.com

Pracujem v predajni mäsa a údenín, kde som spolu s pracovnou zmluvou podpísala aj dohodu o hmotnej zodpovednosti. Pri pravidelných mesačných inventarizáciách nám opakovane chýba rovnaký tovar. Pracujem ako vedúca predajne a všetkých zamestnancov som si preverila, či náhodou nemajú "dlhé prsty", čo sa nepotvrdilo. Doteraz nám zamestnávateľ nedával nič k úhrade, no nakoľko je firma v krachu a chce skončiť na trhu, došlo k vyhrážaniu. Ak dosiahneme takýto výsledok inventúry, budeme mať všetko k úhrade.

Naša predajňa však nie je zabezpečená. Nachádza sa v obchodnom dome, kde nie je zabezpečená zo vstupu zákazníka roletou. Znamená to, že za pult predajne sa môžu dostať ako zákazníci obchodného domu, tak aj samotní zamestnanci. V podstate ktokoľvek, keďže naša otváracia doba nekorešponduje s otváracou dobou celého komplexu. V praxi to znamená, že u nás na predajni sa zamestnanci nachádzajú od 6:00 do 22:00, v obchodnom dome od 5:00 do 22:15. Takisto, hoci sporadicky robia aj nočné. Nemáme ani kamerový systém. Máme samostatný vchod pre príjem tovaru, od ktorého však má kľúč aj vedenie obchoďáku, pre prípad požiaru, alebo inej mimoriadnej udalosti. Moja otázka teda znie: Je možné, aby od nás zamestnávateľ požadoval úhradu chýbajúceho tovaru, ak majú do predajne, ako aj do zázemia predajne prístup tretie osoby?

Poradňa: Pri všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu v zmysle ustanovenia § 179 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej Zákonník práce) zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov, ak ide o zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a ak ide o zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov.

Podľa § 182 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá za vzniknutý schodok, ak na základe dohody o hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná.

Medzi právne podmienky založenia zodpovednosti zamestnanca patrí aj podmienka, aby zamestnanec po celú dobu hmotnej zodpovednosti mal v osobnej dispozícii hodnoty, ktoré sú predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti. Zamestnanec má tiež právo upozorniť zamestnávateľa na nedostatky v pracovných podmienkach aj v súvislosti s hmotnou zodpovednosťou a v prípade, ak zamestnávateľ neodstráni tieto nedostatky je možné z toho vyvodiť dôsledky podľa okolností prípadu. Ak zamestnanec preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, zbaví sa zodpovednosti celkom alebo sčasti.

Pokiaľ ide o spomínaný kamerový systém, ktorý v obchodnom dome nie je nainštalovaný uvádzame, že v súčasnosti zamestnávatelia mnohokrát chránia svoje prevádzky kamerovými systémami v rámci interiéru. Zamestnávateľ však musí pritom rešpektovať zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky Zákonník, podľa ktorého obrazové alebo zvukové záznamy sa môžu vyhotoviť alebo použiť len s privolením osoby, ktorej sa tento záznam týka. Výnimkou sú priestory prístupné verejnosti, ktoré je možné monitorovať bez súhlasu osôb, avšak tento priestor musí byť zreteľne označený ako monitorovaný.

Niektoré subjekty sú povinné zabezpečiť monitorovanie vymedzených priestorov prostredníctvom kamerových systémov na základe osobitných zákonov, napríklad banky a ich pobočky na základe § 38a zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, majú povinnosť priestory pre styk s klientmi a pre manipuláciu s peniazmi, zabezpečiť kamerovým monitorovacím bezpečnostným systémom. Ak neexistuje osobitná právna úprava, ktorá by ukladala povinnosť, alebo možnosť využitia kamerových systémov za určitých podmienok, neznamená to, že by ich subjekty – spoločnosti nemohli využívať. Pokiaľ však osobitný právny predpis neukladá zamestnávateľovi povinnosť nainštalovať na pracovisku kamery, nemožno mu to ani nariadiť.

Pokiaľ ide o zavinenie tretích osôb, to samo osebe neznamená zánik hmotnej zodpovednosti. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti len vtedy, ak preukáže, že schodok nezavinil napríklad preto, že v dôsledku úmyselného konania tretích osôb, prípadne zanedbaním povinností zo strany zamestnávateľa, sa mu znemožnilo so zverenými hodnotami hospodáriť, disponovať nimi a starať sa o ne.

Doterajšia prax pozná prípady zbavenia sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách a to v prípade, keď zamestnanci nemali vytvorené riadne pracovné podmienky a nebolo v ich možnostiach chrániť zverený majetok, pretože skladovacie priestory boli nevyhovujúce a do skladu mali prístup aj iné osoby.

Odpovedal: Bartolomej Dorov, riaditeľ odboru riadenia inšpekcie práce, Národný inšpektorát práce

Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk.