Rodová nerovnosť na pracovnom trhu je stále závažným problémom. Ženy zarábajú výrazne menej než muži, a to nielen na Slovensku, ale v celej Európskej únii. Portál Kariera.sk analyzoval aktuálnu situáciu a zistil, že nerovnováha sa prejavuje v oblasti platov, dôchodkov, manažérskych pozícií i v miere neplatenej práce.
Pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného dňa žien je dôležité pripomenúť si tému rozdielov medzi mužmi a ženami. Postavenie žien v spoločnosti je stále nerovné, často ich vnímame v stereotypnej úlohe matiek a opatrovateliek, zatiaľ čo mužom pripadá rola „živiteľov“. Tieto predsudky sa premietajú aj do trhu práce, kde ženy narážajú na nerovnaké odmeňovanie a prekážky, ktoré môžu súvisieť napríklad s diskrimináciou, rodičovstvom či pracovným časom. Pandémia navyše prispela k zhoršeniu situácie, keďže mnohé ženy sa do zamestnania už nevrátili.
Slovensko napreduje v rodovej rovnosti, no v rebríčku EÚ zaostáva
Index rodovej rovnosti (Gender Equality Index) pre rok 2024 priniesol ohľadom Slovenska viaceré zaujímavé zistenia. Naša krajina dosiahla 59,9 bodu zo 100, čím sa umiestnila na 22. mieste v rámci EÚ. Skóre 100 by znamenalo, že sme dosiahli úplnú rovnosť medzi mužmi a ženami. Hoci sme si oproti minulým rokom mierne polepšili, stále výrazne zaostávame za priemerom EÚ. Skóre indexu rodovej rovnosti pre Európsku úniu je 71 zo 100 bodov. Najvýraznejšie zlepšenie sme zaznamenali v oblasti vedomostí, no najväčšie rezervy sú v oblasti moci.
Poznáme už aj výsledky Globálneho indexu rodových rozdielov, ktorý každoročne porovnáva aktuálny stav a vývoj rodovej rovnosti. Porovnáva 146 krajín, pričom určuje skóre od 0 do 100. To vyjadruje, aké percento rodových rozdielov sa podarilo prekonať. Globálne skóre je 68,5 %, čo je v porovnaní s minulými rokmi mierne zlepšenie. Hoci žiadna krajina nedosiahla úplnú rodovú paritu, 97 % ekonomík zahrnutých v tejto edícii uzavrelo viac ako 60 % svojej medzery (v porovnaní s 85 % v roku 2006). Slovensko sa umiestnilo na 56. priečke so skóre 73,1 %. Dobrou správou je, že sme si oproti predchádzajúcim rokom prilepšili.
Európska únia: Gender pay gap na úrovni 12,7 %
V krajinách Európskej únie zarábali muži v roku 2022 v priemere o 12,7 % viac ako ženy, čo zodpovedá približne jeden a pol mesačného platu. Ženy by teda museli odrobiť o jeden a pol mesiaca viac, aby tento rozdiel dorovnali. Európska komisia preto každý rok vyhlasuje Deň rovného odmeňovania (Equal Pay Day). Tento deň symbolizuje dátum, od ktorého ženy, akoby „prestávajú dostávať mzdu“ v porovnaní s mužmi. V roku 2024 pripadol tento deň na 15. november.
„V oblasti odmeňovania vidíme, že rozdiely medzi mužmi a ženami sú na Slovensku stále výrazné. V praxi to znamená, že za rovnakú prácu dostanú dlhodobo nižší plat a v sumáre prichádzajú o stovky eur mesačne. Neustále zdôrazňujeme dôležitosť transparentného odmeňovania a férových príležitostí, aby sme pomohli tento nepriaznivý stav zmeniť,“ uviedla Katarína Tešla, Head of Corporate Communication, Kariera.sk.
Nedostatok žien vo vedúcich pozíciách
Jedným z dôvodov nerovností medzi mužmi a ženami je aj nedostatočné zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách. Podiel žien vo vedení najväčších kótovaných spoločností dosiahol v roku 2024 26 %, čo je o 9 percentuálnych bodov menej ako je priemer EÚ. Navyše v roku 2023 neboli v rade centrálnej banky žiadne ženy. Podiel žien v radách organizácií financujúcich výskum zostal nízky na úrovni 8 %, čo je 35 percentuálnych bodov pod priemerom EÚ v roku 2023.
„Prítomnosť žien v top manažmente prináša rôznorodosť názorov, inovatívne riešenia
a pozitívne ovplyvňuje firemnú kultúru. Navyše, ženy vo vedení slúžia ako dôležitý vzor pre mladšie generácie. Ak firmám chýba ženský pohľad na strategické rozhodovanie, ochudobňujú sa nielen o talenty, ale aj o ekonomické a spoločenské prínosy, ktoré so sebou rodová rovnosť prináša,“ doplnila Katarína Tešla.
Problémom je aj materský dovolenka
Ďalším z častých dôvodov rodovej nerovnosti je aj materská dovolenka. Napriek tomu, že ide o zákonnú formu rodičovskej podpory, v praxi môže mať jej využitie vplyv na kariérne príležitosti a mzdu žien. Ženy, ktoré sa po materskej dovolenke vracajú na pracovný trh, často čelia problémom s opätovným zaradením do zamestnania, kariérnym rastom či s platovým ohodnotením, najmä ak sa rozhodnú pre dlhšiu pauzu.
Neplatená práca - ženy pracujú „druhú zmenu“
Jedným z najvýraznejších rozdielov medzi mužmi a ženami je miera neplatenej práce. Dáta opakovane potvrdzujú, že ženy venujú neplatenej práci výrazne viac hodín než muži, pričom sú to práve tie činnosti, ktoré treba robiť každodenne (varenie, domáce práce, starostlivosť o deti). Muži častejšie vykonávajú skôr nepravidelné alebo technické práce (napr. opravy v domácnosti). Celosvetovo venujú ženy neplatenej práci v priemere 2,8-krát viac času ako muži.
„Riešením je zviditeľnenie neplatenej starostlivosti v rodinách, ale aj podpora flexibilných pracovných úväzkov či rodičovských dovoleniek pre mužov. Takto možno postupne znižovať prekážky, ktorým ženy čelia, a umožniť im plnohodnotnú účasť na trhu práce,“ dodala Tešla.
Muži dostávajú vyšší dôchodok ako ženy
Nerovnosti v odmeňovaní sa neskôr premietajú aj do výšky dôchodkov. Zo správy o hospodárení Sociálnej poisťovne za január až október 2024 vyplýva, že muži dostávajú vyšší starobný dôchodok v priemere o 137 eur. Kým priemerná výška vyplácaných starobných dôchodkov bola u mužov 750,59 eura, ženy dostali od Sociálnej poisťovne len 613,22 eur. Veľmi podobné rozdiely sú aj pri predčasnom starobnom dôchodku (muži 790,91 €, ženy 654,26 €). Rozdiely medzi invalidným, vdovským a vdoveckým dôchodkom už nie sú také markantné, no stále sa pohybujú vo výške niekoľko desiatok eur.
Nie je žiadnym tajomstvom, že postavenie žien v spoločnosti nie je vyvážené a rovnocenné v porovnaní s mužmi. Ženy sú desiatky rokov vnímané najmä ako matky, ktoré sa musia postarať o deti, zatiaľ čo pracujúci muži prinesú domov peniaze. Aj kvôli týmto stereotypným zobrazeniam existujú viaceré rozdiely medzi mužmi a ženami na trhu práce. Rozdiely
v odmeňovaní žien a mužov sú však komplexným problémom, ktorý ovplyvňujú rôzne faktory, ako je diskriminácia, vek, pracovný čas, rodičovstvo. Aj pandémia v globálnom ponímaní výrazne ovplyvnila zamestnanosť žien, pričom mnohé z nich sa po pandémii nevrátili do pracovného procesu.
