Horšiu finančnú situáciu pociťuje viac ako polovica Slovákov: Platy sa im nezvyšujú, preto musia obmedzovať svoje výdavky

Inflácia aj naďalej zasahuje slovenské domácnosti a spôsobuje, že životný štandard mnohých Slovákov sa výrazne zhoršuje. Vyplýva to z prieskumu, ktorý nedávno realizoval pracovný portál Kariéra. Dôvodmi zhoršenia situácie sú predovšetkým neustále rastúce ceny potravín, energií, služieb a základných komodít, ale taktiež stagnujúce mzdy a neistota, či sa situácia v najbližšom období zlepší.

Zhoršená finančná situácia tlačí ľudí do situácií, keď musia obmedzovať svoje výdavky aj na nevyhnutné položky. Niektoré rodiny sa dokonca ocitajú na hranici svojich finančných možností. Dôsledkom je nielen zníženie životnej úrovne, ale aj rastúca sociálna nerovnosť a narastajúca nespokojnosť občanov.

Zlepšenie životnej situácie pocítila menej ako štvrtina Slovákov

Prieskum portálu Kariéra odhalil, že takmer tretina opýtaných (29 %) má pocit, že sa ich finančná situácia a životná úroveň v poslednom roku výrazne zhoršili. Mierne zhoršenie pociťuje zhruba 24 % respondentov a necelá štvrtina účastníkov si myslí, že sú na tom približne rovnako. Čo sa týka zlepšenia, mierne zlepšenie pocítilo 16 % respondentov a výrazné zlepšenie len menej ako 7 % ľudí.

Najhoršie na tom je, že takmer polovica Slovákov (45 %) vníma aktuálnu situáciu veľmi negatívne a očakáva, že sa situácia bude ešte zhoršovať. 16 % respondentov dúfa, že inflácia začne postupne klesať a rovnaký počet ľudí si myslí, že inflácia a životná úroveň zostanú približne rovnaké. V zlepšenie verí 13 % opýtaných a menej ako 9 % ľudí je zmätených a netušia, čo majú očakávať.

Aj napriek inflácii zostávajú platy mnohých Slovákov rovnaké

Dôvodom zníženia životnej úrovne môže byť aj nedostatočný rast miezd vzhľadom k inflácii a zvyšovaniu cien. Viac ako tretina respondentov prieskumu (34 %) uviedla, že ich reálne príjmy ostali v poslednom roku približne rovnaké. Mierny pokles pocítilo 19 % Slovákov a výrazný pokles 18 %. Na druhej strane, mierny rast miezd zaznamenala takmer štvrtina účastníkov prieskumu (24 %) a výrazný rast len menej ako 5 % ľudí.

„Tieto výsledky sú priam alarmujúce, najmä keď vezmeme do úvahy, že inflácia zároveň tlačí na zvyšovanie životných nákladov. To znamená, že mnohí ľudia sa musia prispôsobovať nižšej kúpnej sile, čo negatívne ovplyvňuje ich každodenný život a schopnosť pokrývať základné potreby. Napriek tomu, časť opýtaných zaznamenala mierny nárast príjmov, čo môže byť výsledkom úsilia niektorých zamestnávateľov udržať si kvalitných zamestnancov,“ zhodnotila Katarína Tešla, manažérka odboru komunikácie a PR portálu Kariéra.sk.

Vzhľadom na infláciu očakáva takmer 36 % Slovákov, že ich mzda bude zvýšená aspoň o toľko, o koľko vzrástli ceny. Zhruba 28 % respondentov očakáva tiež zvýšenie miezd, ale nie v takom rozsahu, ako je rast cien. Na druhej strane, približne tretina opýtaných neočakáva žiadne zvýšenie miezd. 6 % ľudí zatiaľ nemá názor a nevie, pretože ich zamestnávateľ sa ešte nijak nerozhodol.

„Očakávania zamestnancov ohľadom zvyšovania miezd sú v súčasnej dobe veľmi citlivou témou. Mnohí z nich pociťujú rastúci tlak a zároveň potrebujú vedieť, že si ich firma cení. Pre zamestnávateľov to ale tiež nie je jednoduché, pretože musia starostlivo zvážiť všetky náklady na pracovnú silu. Riešením je predovšetkým otvorená a transparentná komunikácia na oboch stranách,“ dodala Katarína Tešla.

Slováci obmedzujú míňanie peňazí hlavne na kultúru a zábavu

Z prieskumu portálu Kariéra tiež vyplýva, že približne 33 % respondentov musí mierne obmedziť niektoré výdavky, aby sa vyrovnali s vyššími životnými nákladmi. Doterajšiu úroveň výdavkov sa darí udržať 32 % opýtaným, a rovnaký počet ľudí musí svoje výdavky výrazne obmedzovať. Len 3 % Slovákov môžu svoje výdavky zvyšovať.

Čo sa týka zmien, ktoré museli ľudia v dôsledku inflácie urobiť, takmer 44 % opýtaných obmedzilo nákupy a míňanie peňazí. Najviac pritom obmedzili výdavky na voľný čas, kultúru a zábavu (40 %), stravovanie mimo domácnosti (29 %), nákupy potravín a bežného spotrebného tovaru (27 %) a výdavky na bývanie (3 %).

Tretina opýtaných nemusela v dôsledku inflácie robiť žiadne výrazné zmeny a zhruba 16 % respondentov znížilo alebo odložilo niektoré výdavky na domácnosť. Približne 8 % Slovákov si začalo hľadať brigádu alebo iné ďalšie zdroje príjmu. Menej ako 2 % opýtaných sa muselo presťahovať do lacnejšieho bývania.

Výsledky prieskumu jasne ukazujú, že inflácia má negatívny vplyv na život Slovákov. Je preto potrebné, aby sa tejto téme venovala zvýšená pozornosť a prijali sa opatrenia na ochranu najzraniteľnejších skupín obyvateľstva.