6 vecí, ktoré ľudia najviac ľutujú pred sklonkom života

Vždy sa nájde doba, kedy človek tak nejako sám rekapituluje. Premýšľa nad ubehnutým životom a väčšina myšlienok začína slovom „Keby; kiež“…. Keby som mal vtedy viac odvahy odísť z práce; keby som si býval kúpil ten byt; keby to vtedy vyšlo, áno, to sme sa mohli mať; keby mi to povedal, nikdy by som ho neopustila. A za takmer každým „Keby/keby som“ nasleduje „Ale“.

Počas rokov prebehlo už množstvo výskumov ohľadom rekapitulácie života a vecí, ktoré pred smrťou najviac ľutujeme. Drvivá väčšina opýtaných ľutuje potom prevažne to, čo neurobili, ako urobili. Tie najzásadnejšie body sme Vám zhrnuli a pridali pár odkazov priamo od seniorov z domácej starostlivosti. Aj keď čas vrátiť nevieme, tak veríme, že aspoň niektoré body možno stále uskutočniť a možno práve Vám môže škrtnutie nejakého „keby, kiež by, ale“ zložiť nejaké to bremeno a vykúzliť úsmev na perách, a to nielen Vám.

1. Kiež by som dokázal/a povedať, čo cítim a dokázal/a to dať najavo

Emócie k životu patria, a to ako tie pozitívne, tak tie negatívne. Neraz sme potlačili vzrušenie, hnev, radosť aj smútok. Neškodí to nielen nášmu telu, ale aj spolužitiu s druhými. Predovšetkým vyjadrenie pocitov náklonosti a vďaky, toho, že niekoho má človek rád, chýba a trápi ľudí najviac.

„Nikdy som jej to nepovedal, ako veľmi pre mňa znamenala. Bola slnkom v mojej duši. Ako ja ju miloval…“

„Vždy som sa snažila potláčať emócie. Mysleli si o mňa, že nemám srdce, ale ja sa tak veľmi bála, čokoľvek dať najavo, že som tým skôr ľudí odpudzovala. Nakoniec som sama sebe uverila, že to srdce nemám. Teraz ma to mrzí, ja ho totiž mám a vždy mala.“

2. Utnutie vzťahu s priateľmi a blízkymi

Mať človeka, ktorému môžete veriť, oprieť sa o neho a zdieľať ako radosti, tak strasti je vzácne. Neuprednostňujte všetko ostatné nad priateľmi. Teraz možno toľko času nemáte, ale v starobe až ho bude viac, tak zase už nemusí byť pri vás nikto, s kým ho tráviť.

„Boli sme najlepšie priateľke. Ja som sa potom zamilovala, na ňu sa naštvala a utnula všetko. Po viac ako štyridsiatich rokoch sa mi opäť ozvala a bolo to skvelé a je doteraz. Najviac ľutujem tých rokov bez nej.“

„Som úplne sám a môžem si za to sám. Bol som tak veľmi hrdý a nebol schopný ústupu, až som prišiel ako o rodinu, tak aj o priateľov. Nestálo to za to.“

3. Nedokázal/a som si užiť, nedovolil/a som si byť šťastný/á

Veľa ľudí žije stereotypným životom a majú strach skúsiť niečo nové. Vyhýbajú sa výzvam a niektorí potom len ticho závidia druhým, čo toho neboja. Stereotyp robí postupne ľudí nešťastných, a pritom cesta ku šťastiu sa naskytla nespočetnekrát. Len keby...

„Mal som vtedy vziať tú motorku a vyjsť s chlapmi do tej Ameriky. Lenže ja sa bál, čo bude, … práca, ženská. O prácu som rovnako prišiel ao ženskú tiež. Ako sa hovorí, žiješ iba raz...“

„Furt som sa len bála, všetko si zakazovala, a to aj svojim deťom. Neraz sa ma pýtali, prečo som smutná a čo mi je. Otázka „Z čoho mám takú radosť?“ nikdy neprišla. Nikdy som totiž šťastná poriadne nebola, nedovolila som si to“

4. Stále som sa chcel/a niekomu zavďačiť

Robíme veci, ktoré nechceme. Snažíme sa zavďačiť niekomu, kto o to nestojí. Nežijeme svoj život, ale iných. Plňte si aj svoje priania a urobte si niekedy čas len pre seba.

5. Stále som sa hnal/a za prácou a peniazmi

Práce a peniaze sa pomaly presunuli v rebríčku životných potrieb na prvé priečky. Neustále sa za niečím ženieme, stávajú sa z nás workoholici a láka nás vidina peňazí a čím viac, tým lepšie. Ale za akú cenu?

„Mal som všetko, slávu, peniaze. Nemal som lásku, čas na deti a vlastne vďaka tomu všetkému som tie deti ani nemal. Vyrástli a ja to všetko prepásol“

„Furt som šetrila a nikdy si nič nedopriala. Neustále v strese, zanedbaná, nespokojná a tých pár tisíc čo mi nakoniec zostalo, si do hrobu rovnako nevezmem“

6. Riešenie malicherností a „čo by, keby“

„Miesto kremžskej horčice kúpil plnotučnú; Nenapísal mi večer, až dnes ráno; Divne sa pozrel, určite je na mňa naštvaný; Čo si len ľudia pomyslia, keď sa to dozvedia…“

Našli ste sa v niečom? Je niečo, čo sa dá ešte napraviť? Áno? Tak smelo do toho, držíme palce! ŽITE :)