Táto práca nie je pre každého, vyžaduje zručnosť a orientáciu na detail: Zvládli by ste ju?

Topánky sa nosili, nosia a nosiť budú. Čo všetko sa však skrýva za ich výrobou a aká dôležitá je pri tom tímová spolupráca, kým sa po niekoľkých mesiacoch dostanú na pulty obchodov po celom svete, mnohí z nás ani netušia.

Dušan Kopiar sa narodil v meste, kde bola obuvnícka fabrika. Ako dieťa sledoval rodičov, ktorí v nej pracovali. Obuvníctvo mu učarovalo odmalička a zostal mu verný do dnešného dňa. Dnes pracuje ako technický riaditeľ v známej obuvníckej firme ECCO. Prečo je napríklad dôležité mať výrobu topánok v Európe a ako sa môžu uplatniť študenti v rámci duálneho vzdelávania, nám už porozprával osobne.

Galéria fotiek (4)

Čomu sa venujete, aké je vaše zamestnanie?

Celý môj život sa venujem výrobe obuvi. Spolu s mojimi kolegami zabezpečujeme, aby sme modely a vzory navrhnuté designermi z celého sveta dokázali vyrobiť v našom závode na Slovensku, a to v správnom čase s čo najnižšími nákladmi a v našich kvalitatívnych štandardoch.

Ako ste sa k tomuto povolaniu dostali?

Celá moja rodina, môj otec, moja mama, môj brat robili v obuvníckej fabrike v meste, v ktorom som sa narodil. V tom istom závode pracovala aj väčšina našich známych a priateľov a už ako dieťa som mal možnosť spoznať povolanie mojich rodičov. Zistil som, že táto práca je veľmi zaujímavá, že vyrobiť topánku znamená množstvo rôznych činností a množstvo rôznych materiálov.

Firma, kde pracovali, mala aj vlastnú školu, kde vzdelávala a vychovávala budúcich obuvníkov. Myšlienka stať sa jedným z nich, sa mi rýchlo zapáčila. Veľmi zaujímavé bolo aj to, že škola ponúkala štipendium a garanciu brigád a mohol som si zarobiť určité peniaze ako mladý chlapec. Dôležité bolo aj to, že som sa chcel naučiť vyrábať niečo, čo ľudia potrebujú k svojmu životu, čo sa stále nosilo a stále sa nosiť bude.

Čo na svojej práci máte najradšej?

Každý deň je iný. Pracujeme s materiálmi, pracujeme s ľuďmi, dodávateľmi, zákazníkmi, spolupracovníkmi. Spolu tvoríme niečo, čo sa za šesť mesiacov objaví v obchodoch po celom svete, okrem Antarktídy na každom inom kontinente.

Ako ste sa vypracovali na pozíciu technického riaditeľa? Čím všetkým ste museli v obuvníctve prejsť?

Je potrebné poznať všetky procesy výroby, niektoré zbežnejšie, iné podrobnejšie. V predchádzajúcej firme (takisto medzinárodnej) som prešiel prakticky všetky oddelenia, od vzorovania, cez obchodné a nákupné oddelenie, až po tú najvyššiu pozíciu vo fabrike.

Poďme sa trošku porozprávať o duálnom vzdelávaní. Ako by ste ho opísali v praxi? Čo všetko študenta čaká?

Komplexné všeobecné stredoškolské učivo, k tomu odborná teória zameraná na materiály a procesy pri výrobe obuvi a hlavne prax. Prakticky všetky základné operácie si študenti vyskúšajú a učia sa ich robiť na strojoch a zariadeniach štandardne používaných vo fabrike.

Aké ďalšie výhody ponúka toto štúdium, aké sú tu garancie?

Našim študentom garantujeme, že všetkých absolventov zamestnáme. Budeme s nimi pracovať a podporovať ich počas celého štúdia. Niektorí neskôr začnú svoju kariéru vo výrobe, všetci ale budú mať predpoklady k tomu, aby skoro prešli na iné oddelenia, kde sa budú rozvíjať. Môže to byť konštrukcia, automatizácia, riadenie dielní, plánovanie.

Kde sa môžu absolventi po štúdiu zamestnať?

Okrem našej spoločnosti sa môžu zamestnať všade, kde sa pracuje s kožou, všade kde sa využívajú zručnosti, ktoré sa u nás naučia. Napríklad to môže byť odevný priemysel, výroba ozdobných predmetov z kože alebo z iných textilných materiálov.

Po skončení štúdia musí absolvent pracovať len ako robotník?

Nemusí to byť len robotnícka profesia. Sám som ten príklad, že to tak nemusí byť. Aj naša spoločnosť má na Slovensku 200 ľudí, ktorí pracujú v kanceláriách, v laboratóriách robia vývoj a výskum. Naozaj to záleží aj od toho, aký dobrý bude daný absolvent.

Akú pridanú hodnotu tu študenti získajú? V čom je možno toto štúdium iné v porovnaní s inou školou?

Teóriu aj prax pripravujeme na základe vlastných skúseností a znalostí potreby v reálnej výrobe v medzinárodnej firme, ktorá je lídrom vo svojom odbore.

Zaujímajú sa o toto štúdium dnešní žiaci?

Rozhodne áno, triedy máme naplnené každý rok s predstihom. Sme na to právom hrdí, najmä keď poznáme „módu“ posledných rokov, kedy každý rodič uprednostňoval gymnáziá a vysoké školy. Dnes máme kopu nezamestnaných vysokoškolákov a firmy majú problém zohnať do práce zručných ľudí. Kedysi sa hovorilo, remeslo má zlaté dno. Pravdivosť tohto sa bude každým rokom u nás potvrdzovať.

Myslíte si, že rodičia sa zaujímajú o možnosti takéhoto štúdia pre svoje deti? Myslíte si, že je dostačujúca osveta v rámci takého povolania ako práve obuvník?

Veľa práce musia urobiť firmy samotné. Poznajú svoje potreby, možnosti a aj región, v ktorom pracujú. Štát a úrady by mali firmám pomáhať, čo najmenej takéto procesy komplikovať, zdržovať, byrokratizovať.

Galéria fotiek (4)

Akú príležitosť dáva obuvníctvo mladým?

Topánky budeme kupovať aj v budúcnosti. Je to módny prvok, ale takisto ochrana nohy. Takže dobrí obuvníci budú potrební vždy. Či už to bude sériová alebo individuálna malosériová výroba podľa špecifických požiadaviek zákazníka.

Budú obuvníci stále potrební v Európe?

Určite áno, napriek tomu, že sa topánky budú stále vyrábať aj v iných krajinách. Mnohí obuvníci a mnohé firmy pochopili, že je dôležité mať výrobu a vývoj aj v Európe. Zákazníci chcú lepší servis, rýchlejšie dodávky. Napríklad len samotná doprava z Číny do Európy trvá štyri až šesť týždňov, a to je dvakrát viac ako my v Európe dokážeme vyrobiť topánku od začiatku do konca a dodať ju zákazníkovi.

Aká je situácia na Slovensku. Máme tu dosť obuvníkov? Je to populárne povolanie?

Obuvník je špecifické povolanie. Je to práca krásna, ale i namáhavá. Vyžaduje zručnosť a orientáciu na detail. Ľudia prichádzajúci z iných odvetví sú veľmi prekvapení. Popularitu a obľúbenosť určujeme a tvoríme my sami, dnešní obuvníci. Som rád, že sa nám to darí, máme mnoho príkladov, kde sa remeslu venujú už dve či tri generácie v rovnakej rodine. Rozbeh duálneho vzdelávanie je skvelým spôsobom, ako krásu povolania odovzdať aj tým, ktorí nemajú obuvníka v rodine a chcú sa ním stať.