Psychiatrička Judith Joseph chodievala na terapiu, aj keď mala zo začiatku pocit, že je to len plytvanie časom. Neskôr si ale uvedomila, aké hodnotné rady od svojho terapeuta dostala. On totiž dokázal odhaliť niečo, čo sama nebola schopná vidieť – že bola úplne vyhorená. Bez toho, aby si to uvedomovala, si nastavila až nezdravo náročný pracovný harmonogram.
Absolvovala medicínu, viedla traumatologické kliniky v Južnej Afrike, precestovala 30 krajín kvôli výskumu kultúrnych rozdielov v prístupe k duševnému zdraviu. Bolo pre ňu úplne normálne pracovať extrémnym tempom, pričom si vôbec neuvedomovala, že tým ohrozuje vlastné zdravie.
Zlom nastal, keď terapeut po niekoľkých sedeniach otvorene povedal: „V terapii by sme výraz masochizmus nemali používať, ale na vás presne sedí, a mali by ste s tým niečo urobiť.“ Ako uviedla pre portál CNBC, táto rada jej nielen zmenila osobný život, ale aj jej prístup v práci psychiatričky.
V čom spočíva masochizmus?
Podľa diagnostického manuálu (DSM) je masochizmus správanie, pri ktorom si človek nevedomky ubližuje a sabotuje vlastné šťastie. Aj keď tento pojem z DSM postupne vymizol, stále je vhodný na pomenovanie sebadeštruktívneho správania. Aby sme získali kontrolu nad vlastným životom, je musíme rozpoznať, ako sa masochizmus prejavuje.
Jednou z oblastí, kde sa často prejavuje, sú vzťahy. Mnohí ľudia sa neustále obetujú a snažia sa vyhovieť všetkým okolo seba – kolegom, partnerom či priateľom. Takýmto spôsobom však priťahujú ľudí, ktorí to zneužívajú a neustále len berú.
Ďalšou typickou oblasťou je kariéra. Mnoho ľudí neprestajne pracuje nad rámec svojich možností, pretože veria, že povýšenie alebo ocenenie ich urobí šťastnými. Či už sú to zamestnanci, ktorí pracujú 80 hodín týždenne, alebo novinári riskujúci život v nebezpečných oblastiach – všetci sa nevedome vystavujú riziku vyhorenia.
Ako teda tento cyklus zastaviť?
Prvým krokom je načúvať vlastnému telu. Keď telo vyšle signály únavy, je načase spomaliť. Ďalej je užitočné počúvať spätnú väzbu svojho okolia. Priatelia, kolegovia alebo rodina často vedia skôr ako my sami, že sme prekročili hranice. Ak vás teda blízki upozorňujú, že by ste mali ubrať, počúvajte ich, aj keď to nebude jednoduché.
Nakoniec je kľúčové načúvať svojim skutočným pocitom. Predtým, ako sa pustíte do nového projektu alebo vyhoviete požiadavke nejakého kolegu, úprimne sa opýtajte seba, či to naozaj chcete urobiť. Často máme vo vnútri tichý hlások, ktorý nám hovorí, že sme príliš unavení alebo že daná úloha nie je v súlade s našimi potrebami. Počúvajte ho.
Podľa psychiatričky Judith Josephovej je najdôležitejšie uvedomiť si, že hodnota človeka nespočíva v tom, koľko toho dokáže obetovať. Človek je cenný už sám o sebe – bez ohľadu na to, či dokáže splniť všetky požiadavky svojho okolia. Tento nový pohľad jej pomohol nielen k väčšej radosti zo života, ale aj k zníženiu rizika vyhorenia.
