Byť pokorný je krásna vlastnosť. Ale existuje tenká hranica medzi zdravou pokorou a zbytočným zhadzovaním samých seba.
1) „Mal/a som len šťastie“
Možno si myslíte, že tým prejavujete skromnosť. Ale ak úspech pripisujete len náhode, oberáte sa o uznanie za vlastnú snahu, schopnosti a vytrvalosť.
Povedzte radšej:
„Som rád/a, že sa to podarilo. Stálo ma to dosť úsilia.“
alebo
„Áno, bol to dobrý moment – ale veľa som na tom pracoval/a.“
2) „Nie som odborník, ale...“
Obľúbená fráza ľudí, ktorí nechcú pôsobiť „moc múdro“. Ale takto si ešte predtým, než niečo poviete, sami podrazíte autoritu.
Skúste povedať:
„Z mojej skúsenosti sa mi osvedčilo...“
alebo
„Čo si o tom myslím ja...“
(Žiadne zhadzovanie – len vecný úvod.)
3) „Nie je to nič výnimočné“
Každý úspech, malý aj veľký, stojí za zmienku. Je za ním úsilie, ktoré si zaslúži rešpekt – najmä od vás samých.
Nahradiť môžete napríklad takto:
„Som na to celkom hrdý/á.“
alebo len jednoducho povedať:
„Ďakujem.“
4) „Prepáč, že vyrušujem...“
Znie to slušne, ale ospravedlňovať sa za každú prosbu nie je potrebné.
Skúste povedať:
„Máš chvíľku?“
alebo
„Mohli by sme sa na to spolu pozrieť?“
5) „Nechcem otravovať“
Ak niečo potrebujete, nie ste otravní. Normálna komunikácia nie je obťažovanie.
Nahraďte to vetou:
„Potrebujem s niečím poradiť, máš priestor?“
alebo
„Mohol/a by som ťa o niečo poprosiť?“
6) „Iba náhoda...“
Takmer to isté ako „mal/a som len šťastie“. Zľahčovanie vlastného prínosu nie je pokora – je to podkopávanie.
Namiesto toho povedzte:
„Áno, vyšlo to dobre. Veľa som sa tomu venoval/a.“
alebo
„Som rád/a, že sa to podarilo.“
7) „Nie som nič výnimočné“
Ale ste. Táto veta je ako facka pre vaše sebavedomie.
Skúste to povedať inak:
„Každý má niečo, v čom je dobrý. A myslím, že ja som silný/á v tom a tom...“
alebo
„Som vďačný/á za to, čo viem a aký/á som.“
8) „Len som realistický/á“
Ak to používate ako výhovorku, môže to byť len strach v prezlečení.
Lepšia verzia môže znieť:
„Snažím sa pozerať na veci z viacerých strán.“
alebo
„Chcem sa na to pripraviť najlepšie, ako viem – aj na to, čo môže ísť inak.“
9) „To by dokázal každý“
Ale nie každý to spravil. Vy áno.
Povedzte radšej:
„Pre mňa to bola výzva, ale zvládol/a som to.“
alebo
„Som rád/a, že som do toho šiel/šla.“
10) „Nestojím za to“
Aj keď to možno myslíte ako žart, tieto slová sa ukladajú hlboko.
Namiesto toho povedzte:
„Záleží mi na tom, aby som sa o seba staral/a.“
alebo
„Som človek, ktorý si zaslúži rešpekt – ako každý iný.“
Zmeňte slovník, zmení sa aj pohľad na seba
Slová, ktoré používame, nie sú len výplň rozhovoru. Majú moc. Môžu nás posilniť – alebo nás ticho oslabovať každý deň.
Skúste si všímať, ako hovoríte o sebe. A keď sa pristihnete pri niektorej z týchto fráz, zastavte sa. Namiesto toho si pripomeňte, čo ste dokázali, kto ste a čo si zaslúžite.
Sebavedomie nie je pýcha. Je to rešpekt k sebe samému. A ten si zaslúži každý z nás.
