Pracovný pomer chcem ukončiť skôr. Zamestnávateľ nesúhlasí

Ak zamestnanec dal predtým výpoveď a nechodí do práce, zamestnávateľ môže nechať pracovný pomer skončiť aj na základe výpovede danej zamestnancom. Zdroj: Jan Zemiar

Oboznámila som zamestnávateľa, že nedodržím výpovednú lehotu a zostanem v práci len jeden mesiac namiesto dvoch. Na môj návrh odmieta pristúpiť. Viem, že zamestnávateľ má právo okamžite skončiť pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Aké sú možné následky, ak odídem pred skončením výpovednej lehoty bez súhlasu zamestnávateľa, ak nie je v zmluve zakotvená peňažná náhrada za takéto konanie? Ako to bude so zápočtovým listom a posudkom? Môže sa zamestnávateľ obrátiť na súd a vymáhať náhradu škody súdnou cestou? Aké sú ďalšie možné následky?

Poradňa: Porušenie povinnosti zamestnanca dodržiavať pracovný čas, byť prítomný na pracovisku a osobne vykonávať práce môže zamestnávateľ klasifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak idé o neospravedlnené zameškanie viac ako jednej pracovnej zmeny, a v dôsledku tohto konania okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom. Uvedený spôsob skončenia pracovného pomeru je právom, nie povinnosťou zamestnávateľa a ak zamestnanec dal predtým výpoveď a nechodí do práce, zamestnávateľ môže nechať pracovný pomer skončiť aj na základe výpovede danej zamestnancom, pričom počas plynutia výpovednej doby bude evidovať neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci, čo má okrem iného vplyv aj na krátenie dovolenky o jeden až dva dni za každý neospravedlnene zameškaný pracovný deň. Po skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať tzv. zápočtový list, t.j. potvrdenie o zamestnaní. Pracovný posudok sa vydáva len na žiadosť. Viac o obsahu týchto dokumentov nájdete v článku na KarieraInfo.sk.

Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov, kedy zamestnanec zodpovedá za stratu zverených predmetov a za schodok na zverených hodnotách. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

V prípade vzniku škody v dôsledku porušenia pracovných povinností sa môže jednať o uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá vznikla zamestnávateľovi voči zamestnancovi za predpokladu, že zamestnanec vznik škody zavinil, pričom je potrebné skúmať všetky okolnosti vzniku škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním zamestnanca a vznikom škody zamestnávateľovi.

Zamestnávateľ môže voči zamestnancovi uplatniť nárok na náhradu skutočnej škody, a to v peniazoch, ak škodu zamestnanec neodstráni uvedením do pôvodného stavu, pokiaľ je samozrejme takéto obnovenie pôvodného stavu možné. V prípade škody spôsobenej z nedbanlivosti môže zamestnávateľ požadovať náhradu najviac do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca pred porušením povinnosti, ale v prípade úmyselne spôsobenej škody môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

Zamestnávateľ má povinnosť prerokovať náhradu škody so zamestnancom a oznámiť mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, kedy sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zodpovedá zamestnanec. Ak škoda presahuje 50 Eur, jej náhradu a obsah prípadnej dohody o náhrade škody uzatváranej so zamestnancom je zamestnávateľ povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže konať samostatne. Zamestnávateľ nie je pri určení výšky škody viazaný vyjadrením zamestnanca alebo názorom zástupcov zamestnancov, musí sa však jednať o sumu preukázateľnú aj pre prípad súdneho konania.

Ak zamestnanec nesúhlasí s náhradou škody a neuzatvorí so zamestnávateľom dohodu, zamestnávateľ sa môže domáhať svojho nároku voči zamestnancovi na súde v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe (t.j. dva roky odo dňa, kedy sa zamestnávateľ o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, dozvie) a trojročnej objektívnej premlčacej dobe (prípadne ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, objektívna premlčacia dobe je desať rokov), t.j. odo dňa, kedy došlo k udalosti, v dôsledku ktorej vznikla škoda. Objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, a to ani v prípade, ak by sa zamestnávateľ v tejto dobe o škode nedozvedel a teda by nezačala plynúť subjektívna premlčacia doba.

Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk.