Výpoveď v ochrannej dobe a predĺženie výpovednej doby

poradna

Dňa 29.6.2007 sme doručili skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce. Výpovedná doba začala plynúť od 1.7.2007 do 31.8.2007. Dňa 25.8.2007 zamestnankyňa nastúpila na PN a následne po skončení PN na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku. Počas trvania rodičovskej dovolenky nastúpila na ďalšiu materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku, ktorá skončí 26.1.2013, kedy jej druhé dieťa dovŕši tri roky. Postupujeme správne, keď ukončíme so zamestnankyňou pracovný pomer dňom 26.1.2013. Patrí jej odstupné?

Poradňa: Podľa ustanovení Zákonníka práce platného v čase doručenia výpovede, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to okrem iného aj vtedy, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke alebo keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke.

Ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.

Vo vyššie uvedenom prípade bola síce doručená výpoveď pred začiatkom plynutia výpovednej doby, ale počas jej plynutia nastala ochranná doba, ktorou je práceneschopnosť, materská a rodičovská dovolenka. Uvedené skutočnosti nespôsobujú neplatnosť výpovde, ale predĺženie výpovednej doby az do ukončenia ochrannej doby. V zmysle vyššie uvedeného je posledným dňom trvania pracovného pomeru posledný deň trvania occhranne doby,t.j. v tomto prípade deň, kedy dieťa zamestnankyne dovŕši tri roky.

Podľa právneho stavu platného v čase, kedy bola zamestnancovi daná výpoveď, zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).

Zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. Ak zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť. Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.

Podľa prechodných ustanovení Zákonníka práce, právne úkony urobené pred 1. septembrom 2007 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy platnej do 31. augusta 2007. Právna úprava platná v čase podania výpovede bola obdobná ako aktuálna právna úprava, t.j.zamestnanec nemá pri skončení pracovného pomeru nárok na odstupné, lebo pracovný pomer sa skončil uplynutím výpovednej doby.

02.07.2012

Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk