Ako vymáhať nevyplatenú mzdu

poradna

Dňa 11.5.2012 som ukončil okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnávateľom podľa §69 ods.1 pism.b) zakona č. 311/2001 z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac marec 2012. Súčasne som si uplatnil aj nárok na náhradu mzdy v sume môjho mesačného zárobku za výpovednú lehotu dva mesiace podľa § 69 ods.4 Z.z. Lehota na vyplatenie zameškanej mzdy plus náhrady mzdy bola 10 dní od podania okamžitého skončenia prac. pomeru. Do dnešného dňa mi tieto peniaze vyplatené neboli, ani sa mi k tomu nikto nevyjadril. Viete mi poradiť, ako mám postupovať? Mám na firmu podať trestné oznámenie alebo ich nejako vyzvať na úhradu a nechať im ešte nejaký čas?

Poradňa: Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Ak zamestnávateľ nevyplatí dlžnú mzdu alebo náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov, môže zamestnanec uplatňovať nárok na zaplatenie tejto dlžnej sumy spolu s nárokom na zaplatenie mzdy, ktorú mu je zamestnávateľ dlžný.

Ak zamestnávateľ dobrovoľne nevyplatí mzdu alebo inú peňažnú pohľadávku zamestnanca (napr. odstupné, náhradu mzdy za dovolenku a pod.) zamestnanec sa môže domáhať nároku súdnou cestou . Okrem mzdy, ktorú je zamestnávateľ dlžný zamestnancovi, sa zamestnanec môže domáhať aj úrokov z omeškania.

Predžalobná výzva

Ešte pred podaním žaloby na súd, môže zamestnanec urobiť posledný pokus o vyriešenie veci a poslať bývalému zamestnávateľovi písomnú výzvu na zaplatenie dlžnej mzdy , odstupného atď. V tejto predžalobnej výzve určí bývalému zamestnávateľovi dodatočnú lehotu na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením, že ak nároky zamestnanca ani v tejto lehote neuspokojí, podá proti nemu žalobu na súd. Zároveň môže zamestnávateľ zamestnanca upozorniť, že okrem žaloby na súd podá aj trestné oznámenie na políciu z dôvodu nevyplatenia mzdy a odstupného.

Predžalobnú výzvu je potrebné poslať poštou ako doporučenú zásielku, aby mal zamestnanec doklad o jej odoslaní, ktorý následne môže využiť na súde a na polícii, ak sa na nich obrátit so žalobou alebo trestným oznámením.

Návrh na vydanie platobného rozkazu

Zamestnanec môže podať na súd žalobu alebo návrh na vydanie platobného rozkazu (tlačivo vydané Ministerstvom spravodlivosti SR). Súd vydá platobný rozkaz voči dlžníkovi v lehote 10 pracovných dní od zaplatenia súdneho poplatku. Ak dlžník podá odpor alebo ak sa nepodarí platobný rozkaz dlžníkovi doručiť, súd nariadi pojednávanie. Súčasne s podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu alebo s podaním žaloby môže zamestnanec (navrhovateľ) požiadať aj o oslobodenie od súdneho poplatku, ak to pomery jeho odôvodňujú.

Podanie žaloby na súd zamestnancom

Ak sa rozhodne zamestnanec podať žalobu na súd, je potrebné zaplatiť súdny poplatok vo výške 6 % zo žalovanej sumy. Súdny poplatok sa platí v kolkoch, ktoré sa nalepia na prvú stranu žaloby hneď ako ju podáva alebo môže počkať, kým ho súd na zaplatenie vyzve. Ak nemáte zamestnanec žiadny príjem alebo je jeho sociálna situácia nepriaznivá, môžete požiadať súd o oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Tlačivo, ktorým možno dokladovať pomery pri návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov je zverejnené na https://portal.justice.sk/Formulare/Stranky/Oslobodenie-od-sudnych-poplatkov.aspx.

Žalobu o zaplatenie mzdy, odstupného alebo inej pohľadávky voči zamestnávateľovi je potrebné podať na súd, v obvode ktorého má zamestnávateľ sídlo /miesto podnikania. Sídlo zamestnávateľa môže zamestnanec zistiť z obchodného registra na www.orsr.sk alebo zo živnostenského registra na www.zrsr.sk).

Čo treba uviesť v žalobe

V žalobe je potrebné uviesť ktorému súdu je žaloba určená ( adresy súdov nájdete napríklad na justice.gov.sk ) , uviesť identifikáciu žalobcu, ktorý je zamestnanec a to meno, priezvisko, dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko, údaj o štátnom občianstve.

Ako žalovaného je potrebné označiť zamestnávateľa, je potrebné uviesť jeho obchodné meno, sídlo a IČO ( tieto údaje nájdete v prvom rade na pracovnej zmluve a ich správnosť a aktuálnosť si môžete overiť v živnostenskom registri alebo v obchodnom registri na zrsr.sk alebo orsk.sk).

V žalobe zamestnanec opíše pravdivo rozhodujúce skutočnosti,, t.j. kedy vznikol pracovný pomer, kedy sa skončil a akým spôsobom, priloží pracovnú zmluvu a dohodu o skončení pracovného pomeru alebo výpoveď alebo okamžité skončenie a vyčísli dlžnú mzdu.

Zamestnanec môže požadovať aj zaplatenie úroku z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mu mala byť mzda alebo iná dlžná suma zaplatená. Výška úroku z omeškania je stanovená nariadením vlády č. 586/2008 Z. z. Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a v súčasnosti je úroková sadzba 1 %, t.j. úrok z meškania je 9 % ročne.

Na záver v žalobe zamestnanec uvedie , čoho konkrétne sa domáha, t.j. presne napíše, ako by mal súd rozhodnúť, napr.: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú mzdu vo výške x spolu , to všetko s úrokom z omeškania vo výške x od dátumu x až do zaplatenia. Súčasne sa môže zamestnanec domáhať, aby mu zamestnávateľ, t.j. žalovaný, zaplatil aj náhradu trov súdneho konania napr. súdneho poplatku.

Sťažnosť na inšpektoráte práce

Okrem riešenia súdnou cestou, v zmysle ustanovenie § 150 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu podať sťažnosť na príslušnom orgáne inšpekcie práce. Miestna príslušnosť sa určuje na základe sídla zamestnávateľa. V prípade, ak zamestnanec podá sťažnosť na inšpektoráte práce, musí počítať s tým, že môže zamestnávateľovi uložiť povinnosť zjednať nápravu a dať mu prípadne pokutu, ale jeho rozhodnutie nenahrádza rozhodnutie súdu, ktorým súd prikáže zamestnávateľovi vyplatiť dlžnú sumu.

Riešenie v trestnoprávnom konaní

Okrem súdu v občianskoprávnom konaní , zamestnanec môže riešiť nevyplatenie mzdy a odstupného v trestnoprávnom konaní. Nevyplatenie mzdy a odstupného zakladá trestnoprávnu zodpovednosť štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo fyzickej osoby zamestnávateľa. Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin a spôsobí ním väčšiu škodu alebo z osobitného motívu alebo voči viac ako desiatim zamestnancom. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin a spôsobí ním značnú škodu. Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

Kedy a kde podať trestné oznámenie

Trestné oznámenie možno podať na polícii podľa miesta, kde bol trestný čin spáchaný, t.j. zväčša v mieste sídla zamestnávateľa. V trestnom oznámení je potrebné uviesť všetky okolnosti nevyplatenia mzdy a označiť aj dôkazné prostriedky, napr. pracovná zmluva alebo výsluch svedkov.

Trestný zákon nepripúšťa podanie trestného oznámenia proti právnickej osobe, podozrivým zo spáchania trestného činu môže byť neznámy páchateľ alebo v tomto konkrétnom prípade štatutárny orgán alebo prokurista právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom.

V prípade podania trestného oznámenia je potrebné zvážiť, či k nevyplateniu mzdy došlo skutočne napriek skutočnosti, že zamestnávateľ mal finančné prostriedky, t.j. či existovali peniaze, ktoré neboli nevyhnutne potrebné na prevádzku zamestnávateľa. Trestné oznámenie možno podať aj na neznámeho páchateľa. V rámci trestného konania si môže zamestnanec uplatniť sumu, ktorú mu je zamestnávateľ dlžný, ako sumu náhrady škody.

21.05.2012

Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk