Výpoveď alebo dohoda?

poradna

Zamestnávateľovi som doručila žiadosť –výpoveď dohodou k 1.1.2012 dňa 21.11.2011. Zamestnávateľ mi do dnešného dňa nedoručil odpoveď na moju žiadosť o výpoveď dohodou. Momentálne som práceneschopná. Chcela by som sa opýtať do koľkých dní je povinný zamestnávateľ doručiť odpoveď na moju žiadosť, či mi môže zamestnávateľ brániť v skončení pracovného pomeru a aké budú moje ako aj povinnosti zamestnávateľa po doručení odpovede na moju žiadosť, prípadne, aké následky by malo, keby som ja po 1.1. 2012 nenastúpila do zamestnania a ani odpoveď by mi neprišla.

Poradňa: Výpoveď nie je možné dať dohodou. Zamestnávateľa môžete požiadať o skončenie pracovného pomeru dohodou k určitému dátumu, ale zamestnávateľ nie je povinný sa k Vašej žiadosti vyjadriť. Ak nechcete žiadať o skončenie pracovného pomeru dohodou alebo zamestnávateľ so skončením pracovného pomeru dohodou nesúhlasí, musíte podať výpoveď Vy a v takom prípade sa pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba začne plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Je potrebné, aby zamestnanec výpoveď zamestnávateľovi doručil, a to spravidla na pracovisku, prevzatie výpovede sa realizuje zvyčajne tak, že zamestnávateľ vyznačí prijatie výpovede podpisom a uvedením dátumu na jednom exemplári výpovede, ktorý si následne ponechá zamestnanec.

Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. Výpoveď musí byť písomná, adresovaná zamestnávateľovi a jej text je zvyčajne jednoduchý, kde zamestnanec uvedie napr.: Na základe pracovnej zmluvy zo dňa xxx som vo Vašej organizácii zamestnaný na pracovnej pozícii xxx. Týmto dávam výpoveď z pracovného pomeru, ktorý skončí uplynutím zákonnej výpovednej doby.„

Ak by ste iba prestali chodiť do práce, upozorňujeme, že jednou zo základných povinností zamestnanca je povinnosť dodržiavať pracovný čas. Ak zamestnanec túto povinnosť nesplní, t.j. ak nechodí do práce alebo nedodržiava pracovný čas, jedná sa o porušenie pracovnej disciplíny a zamestnávateľ môže postupovať v súlade so Zákonníkom práce, ktorý mu umožňuje ukončiť pracovný pomer so zamestnancom dvomi spôsobmi, a to výpoveďou alebo okamžitým skončením. V zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ kvalifikuje konanie zamestnanca ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, môže mu dať výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Ak zamestnávateľ kvalifikuje konanie zamestnanca ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce alebo môže dať zamestnancovi výpoveď . Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa končí až uplynutím výpovednej doby. Zákon nekonkretizuje, ktoré konanie zamestnanca sa považuje za závažné a ktoré za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, toto rozlíšenie zamestnávatelia zväčša upravujú vo svojich interných predpisoch. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnávatelia zvyknú považovať neospravedlnené zameškanie viac ako jednej pracovnej zmeny.

Ak zamestnanec prestane svojvoľne chodiť do práce, zamestnávateľ môže ale nemusí s ním skončiť pracovný pomer okamžite, ako vyplýva z vyššie uvedeného, zamestnávateľ s ním môže skončiť pracovný pomer aj výpoveďou a v tom prípade pracovný pomer zaniká tiež až uplynutí výpovednej doby.

Súčasne upozorňujeme, že zamestnávateľovi môže konaním zamestnanca ,t.j. ak zamestnanec prestane chodiť do práce bez toho, aby bol pracovný pomer riadne ukončený , vzniknúť škoda a môže sa domáhať je náhrady od zamestnanca, viac o tejto téme čítajte v článku Náhrada škody spôsobenej zamestnávateľovi.

26.01.2012

Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk