Príbeh Rakúšana: Z počítačového experta najväčší chovateľ slimákov

Andreas Gugumuck, slimačí farmár Zdroj: Facebook.sk/Andrea Gugumuck

Niekoľko rokov pracoval na IT pozícii, ktorá ho však dostatočne nenapĺňala. Osud ho zaviedol do neprebádanej oblasti a on dostal nápad založiť si slimačiu farmu. Stal sa z neho jediný rakúsky farmár na plný úväzok, ktorý zásobuje najväčšie reštaurácie.

Rakúšan Andreas Gugumuck síce vyrastal na farme, ktorú mal prevziať po svojom otcovi, rozhodol sa však pre štúdium počítačovej technológie a ekonómie. Po skončení štúdia sa v roku 2000 zamestnal v poprednej medzinárodnej firme. V spoločnosti IBM prešiel viacerými pracovnými pozíciami, ale podľa jeho slov mu v práci niečo chýbalo.

„Nič som neprodukoval, robil som ako robot a preto som sa začal obzerať po ďalších možnostiach. Mal som šťastie, že som natrafil na článok o histórii jedenia slimákov, “ hovorí Andreas Gugumuck.

Napriek faktu, že väčšina ľudí dnes pokladá Francúzov za najväčších konzumentov slimákov, v stredoveku to boli práve Viedenčania, ktorí holdovali slimačím špecialitám najmä v období veľkonočného pôstu. Šesť týždňov pred Veľkou nocou mali oddaní katolíci prísny zákaz jedenia mäsa a tak si našli inú pochúťku – slimáky, ktoré všeobecne za mäso považované neboli. Práve v tomto období bol po slimákoch najväčší dopyt, avšak v priebehu storočí sa tento zvyk vytrácal.

Galéria fotiek (3) Zdroj: Facebook.com/Andrea Gugumuck

Chov slimákov na plný úväzok

Štyridsaťročný Rakúšan sa rozhodol zanechať svoje dobre platené zamestnanie a pustil sa do podnikania so slimákmi, aby tak obnovil tradíciu známu viac ako tisíc rokov. V temnej stodole na farme na okraji Viedne pripravuje Andreas „príbytok lásky“ pre hostí, ktorí sa rozhodnú zostať pod prístreškom. Jeho úlohou je poskytovať ideálne osvetlenie, zabezpečovať stály prísun občerstvenia pre návštevníkov a poskytovať im útočisko, aby si oddýchli od viacerých partnerov. Reč je o chove slimákov.

Andreas Gugumuck sa stal chovateľom slimákov na plný úväzok. Ročne vyprodukuje 300 tisíc slimákov určených na spotrebu. Pri cene 80 eur za kilo slimákov ide pritom o lukratívny biznis. Gugumuck predá ročne okolo 1,5 tony slimákov do rôznych reštaurácií nielen v Rakúsku, ale aj v krajinách, ako je Nemecko a USA. Aby nezostal iba pri predaji jedného druhu tovaru, začal predávať aj slimačí kaviár, vajíčka a slimačiu pečeň. Ako sám hovorí, táto práca ho napĺňa viac, než práca v oblasti IT.

V prvom roku svojho podnikania, v období od novembra do mája, pripravil „pôdu“ s množstvo bylín a šalátových plodín. V máji nakúpil 20 tisíc rôznych slimačích odrôd a so zberom mohol začal od troch do šiestich mesiacov. Po zbere slimačej úrody začal experimentovať aj s ich prípravou, pretože väčšina veľkých reštaurácií mala záujem kupovať slimáky predvarené v zeleninovom vývare.

Galéria fotiek (3) Zdroj: Facebook.com/Andrea Gugumuck

Prehliadky farmy a kozmetické produkty

Okrem zásobovania reštaurácií organizuje Andreas Gugumuck dvakrát ročne slimačie festivaly. Popularita týchto festivalov z roka na rok rastie a darí sa mu presviedčať viacero viedenských reštaurácií, aby začali pripravovať slimačie pochúťky. Dodatočné príjmy získava aj z uskutočňovania prehliadok na farme a najnovšie sa snaží vyrábať vlastné kozmetické produkty zo slimačieho slizu.

Rakúšan Andreas Gugumuck začal podnikať so slimačou farmou v roku 2008, podnikaniu sa však naplno venoval až od roku 2010.