Lýdia Eckhardt: Som viac podnikateľka ako umelkyňa

Módna návrhárka Lýdia Eckhardt: Priateľky sa stali mojimi zákazníčkami a zákazníčky mojimi priateľkami.Módna návrhárka Lýdia Eckhardt: Priateľky sa stali mojimi zákazníčkami a zákazníčky mojimi priateľkami. Zdroj: red.

Známa módna návrhárka od narodenia vedela, že sa chce stať všetkým iným, len nie lekárkou. Nakoniec sa rozhodla vydať po ťažkej ceste a nasledovať svoj koníček. Už dvadsaťdva rokov vdychuje osobnostiam život vďaka návrhom modelov. Ako sama hovorí, to čo robí, nebol nikdy jej sen. Pozývame vám na rozhovor s Lýdiou Eckhardt.

 

Ste umelkyňa a zároveň podnikateľka. V ktorej úlohe sa cítite lepšie?

Ak by som si mala vybrať, radšej by som bola umelkyňa. Bohužiaľ, musím povedať, že 90 percent som podnikateľka a iba 10 percent umelkyňa. Dôležité je uvedomiť si, že sme na Slovensku, kde sa tvorí umenie, ktoré sa väčšinou nepredá. Ja som ale hrdá na to, že som komerčný návrhár. Za každým modelom, ktorý vytvorím treba hľadať konkrétneho zákazníka. Sme modelový salón, ktorý má úmysel osloviť konkrétny typ žien. Pripravujeme však aj modely, ktoré sú výpravné. Ľudia o nich hovoria, že sú krásne, ale nikto si ich nakoniec nekúpi.

V podnikaní mám okolo seba úžasný tím, ktorý so mnou spolupracuje. Už dvadsaťdva rokov podnikám, štyroch ľudí som doviedla do dôchodku a stále si myslím, že pracovná atmosféra musí byť na pracovisku príjemná. Takisto som veľmi rada, že za tie roky sa vytvorila veľmi silná komunita zákazníčok. Priateľky sa stali mojimi zákazníčkami a zákazníčky mojimi priateľkami. Obliekanie nie je iba o ušití modelu, ale je to aj nadstavba, aby človek odtiaľto neodchádzal iba s novým modelom,  ale aj s pocitom vznešenosti. Keď mu človek nedá tú atmosféru, zákazník sa nevráti.

Ako sa na podnikateľské začiatky pozeráte dnes?

Mojim najväčším začiatočníckym bonusom pred dvadsiatimi dvoma rokmi bola moja nevedomosť. Bolo to mladícke nadšenie. Keď som začínala 2. mája 1991, podnikateľov vôbec nevnímali pozitívne. Vyštudovala som právo, móda bolo iba moje hobby a ja som bola typické socialistické dieťa. Kto ma mal naučiť podnikať? Už len ten, kto vlastnil v socializme nemecký módny časopis Burdu bol triedny nepriateľ...Prvý rok môjho podnikania som si robila všetko sama: ekonomiku, podklady, upratovanie.  Nakoniec som sa rozhodla spraviť výplaty ekonómke. Keď mi povedala, čo všetko okrem výplat štát zdaní, že treba robiť odvody, platiť stravné lístky, dovolenky, tak som povedala, že je potrebné vymeniť ekonómku, pretože sa v tom nevyzná. Bohužiaľ, druhá mi to tiež potvrdila. Začiatky podnikania boli veľmi šokujúce. Z hodiny na hodinu som zamestnala dvanásť zamestnancov, bez akéhokoľvek uvedomenia si, čo ma čaká. Mala som však výbornú podporu okolo seba. Podporoval ma môj manžel, ktorý cítil, že práca ma neskutočne baví. Potom prišli úvery a s nimi ďalší kríž.

Po desiatich rokoch existencie sme si spravili bilanciu a nakrútili sme krátky film „Od suterénu po šieste poschodie“. Nebol to však imaginárny názov, pretože som naozaj začínala v suteréne. Veľakrát som spravila jeden schodík hore a dva dole. Nepochybne, každý, kto podniká vie, o čom hovorím. Je jedno, či podnikáte v potravinárskom priemysle, v strojárstve alebo v móde. Musíte sa postarať o tom, aby ľudia mali prácu, aby bolo na výplaty a aby kolobeh práce bol zabezpečený. Iba okolie vníma predmet módy veľmi žensky a tak prijateľne, že by to dokázal robiť každý. Uvedomujem si aj preto, že mladí ľudia, ktorí začínajú to majú veľmi ťažké. Aj my sme to mali ťažké, museli sme nabrať odvahu a vytrvalosť, ale vtedy tu nebol nikto a nič a teraz sú tu všetci a všetko. S týmito skúsenosťami a s týmto rozumom, keby som do toho mala ísť teraz, určite do toho nejdem.

Ako sa podnikalo pred dvadsiatimi rokmi a ako teraz? Môžete porovnať výhody a úskalia podnikateľskej sféry včera a dnes?

Podnikať sa nesmelo do roku 1989. Po tomto roku boli ľudia doslova hladní po móde. V tej dobe vznikla skupina ľudí, ktorá rýchlo zbohatla. Ľudia začali vo veľkom nakupovať. Nebola žiadna konkurencia. Ľudia boli však neskúsení, všetko bolo pre nich nové.

Okrem módneho salónu ste otvorili pred troma rokmi aj beauty salón (kaderníctvo, kozmetika, masáže). Čo vás k tomu viedlo?

Nefungujem na sociálnych sieťach, na ktorých sú dnešní mladí ľudia. Prichádzajú však za mnou klientky a hovoria mi, aké mám super vlasy, pleť... Asi preto, že všetkým známym som odporučila moju kaderníčku a kozmetičku a všetci k nim aj začali chodiť, rozhodla som sa pre vlastný beaty salón.

Snívali ste niekedy o práci snov? Líšil sa váš detský sen od práce, ktorú dnes vykonávate?

U nás bola taká tradícia vzdelania. Môj otec bol lekár a môj brat od narodenia vedel, že chce byť lekárom, ktorým sa aj stal. A ja som od narodenia vedela, že chcem byť všetko iné len nie lekárka. Viac som inklinovala k humanitnému smeru. Zaujímala ma psychológia a architektúra. Fyzika, ani matematika ma nenapĺňali. Trochu do toho vstúpil otec a povedal mi: „S právom môžeš robiť všetko, môžeš byť prezident, riaditeľka škôlky, aj šéfka JRD.“ Nič čo robím teraz, nebol môj sen. Nikdy som nechcela mať salón a mám ho, nikdy som nechcela robiť pánske košele a robím ich. Vždy to prichádzalo ako impulz zo strany zákazníčok. Keď som sa do niečoho pustila, bola to potreba, ktorá vznikla okolo mojej práce.

Hovorí sa, že ten, kto má vyštudovanú ekonomickú školu, môže robiť všetko. Vo vlastnej firme si môže robiť ekonómku, analýzy alebo marketing.

Škola nie je príprava na daný odbor, je to skôr všeobecná príprava na život. Ja som prvý rok môjho podnikania urobila „tri vysoké školy“. Prvá, bola vysoká škola psychológie – umenie jednať s ľuďmi, so zákazníkmi, so zamestnancami. Druhá vysoká škola bola ekonomická a v priebehu troch rokoch podnikania som urobila aj školu výtvarných umení.

Máte svoj podnikateľský vzor?

Veľmi ma ovplyvňujú rôzne osudy spoločností, či už to bola Burda, podnikatelia Rockefellerovci, alebo návrhár Louis Vuitton. Všetko sú to ľudia, ktorí začali niečo vyrábať.  Veľké korporácie, ktoré existujú dodnes vždy začínali v malom. Aj podnikatelia zo Giraffe Bakery, ktorých budem mať na zimnej prehliadke, majú krásnu filozofiu. Začínali piecť v jednej starej rúre a povedali si, že novú si kúpia, až keď na ňu zarobia. Druhý najbohatší človek povedal jeden odkaz: „Neberte si úvery, robte charitu, nekupujte si značkové veci a buďte skromní a vtedy budete šťastní.“ Jeho odkaz si môže každý človek prispôsobiť na seba.

Akú radu by ste dali začínajúcim podnikateľom?

Ak sa do niečoho máte pustiť, musí to byť práca alebo odvetvie, ktoré vás baví. Pretože byť osemnásť hodín v práci, ktorá vás nebaví je hrozné. Musíte v práci vynikať a musíte sa tešiť z malých úspechov v priebehu dňa. Celý život je sínusoida, raz ste hore, raz dole. Keď ste dole, je to preto, aby ste si uvedomili, ako vám je dobre, keď ste hore. Keby ste boli stále hore, aj to sa vám zunuje. Je tiež výborné, ak máte morálnu aj ekonomickú podporu, ktorá je pri vás, či sú to rodičia alebo manžel.

Ak by ste mali dosah na nejakú zmenu v oblasti legislatívy v podnikateľskom prostredí, čo by ste upravili?

Tvorilo by sa mi lepšie, keby štát podporoval tých, ktorí robia, ako tých, ktorí nerobia.

Ako podnikateľka ste sa rozhodli podporiť mladých podnikateľov na vašej zimnej prehliadkovej tour „Šanca mladým a slovenským“, ktorá sa bude konať 8. novembra. Prečo ste sa rozhodli ich podporiť a akým spôsobom?

Vybrala som si práve ich, pretože sú to ľudia, ktorí sa vracajú k hodnotám. Zároveň tie hodnoty rozosievajú aj medzi nás. Sú výrobcovia, fyzicky pracujú a ukazujú nám cestu. To je to, čo priniesla kríza, nie krízu ekonomickú, ale krízu spoločenskú. Mladí sa vracajú k hodnotám. Vybrala som si všetkých deväť, pretože vyrábajú slovenské produkty. V rámci Gala večera „Šanca mladým a slovenským“ dostane priestor Michaele Bednárová, ktorá vo svojej tvorbe s vlastnou dizajnérskou značkou Puojd  prináša zrkadlo moderného Slovenska s motívom slovenskej prírody a lesov. Na netradičnej recepcii po módnej prehliadke sa predstavia vyberané dobroty, vyrobené podľa tradičných receptov našich starých mám od značiek ako Giraffe bakery, Homebakery, Chocomaze, Jablčnô, Frou Frou, Moje a Peter´s Kitchen či Fine Destilary.

Lýdia Eckhardt povedala o zákazníkoch:

  • Svojich študentov učím, že najlepšia reklama sú spokojní zákazníci.
  • Nie je umenie predať model, ale aby sa zákazník vrátil.
  • Vážte si každého zákazníka.
  • Buďte tu pre vašich zákazníkov.
  • Moje priateľky sa stali mojimi zákazníčkami a moje zákazníčky sa stali mojimi priateľkami.
     
Módna prehliadka Lýdie Eckhardt Galéria fotiek (10) Zdroj: red.

Lístky na bratislavskú módnu šou Lýdie Eckhardt sú v predaji na portáli Predpredaj.sk. Buďte aj vy súčasťou netradičnej módnej prehliadky!

 

Lýdia Eckhardt podporuje na módnej prehliadke mladých slovenských podnikateľov:

Mladí slovenskí podnikatelia na Galéria fotiek (10) Zdroj: red.
Mladí slovenskí podnikatelia na Galéria fotiek (10) Zdroj: red.
Mladí slovenskí podnikatelia na Galéria fotiek (10) Zdroj: red.
Mladí slovenskí podnikatelia na Galéria fotiek (10) Zdroj: red.
Mladí slovenskí podnikatelia na Galéria fotiek (10) Zdroj: red.
Mladí slovenskí podnikatelia na Galéria fotiek (10) Zdroj: red.
Mladí slovenskí podnikatelia na Galéria fotiek (10) Zdroj: red.
Mladí slovenskí podnikatelia na Galéria fotiek (10) Zdroj: red.

 

Fotogaléria k článku Počet fotiek: 10
Viac o téme: Rozhovor Módna Umelkyňa Eckhardt Podnikanie Návrhárka Podnikateľka Lýdia
  • Autor: © Zoznam
  • Zdroj: Foto: Photl.com, Text: Andrea Miklasová

Súvisiace články

 
Staršie správy
Staršie správy