Európska únia čelí vážnej demografickej kríze: Starnúca populácia ohrozuje ekonomiku a sociálnu stabilitu

Rýchle starnutie obyvateľstva Európskej únie ohrozuje konkurencieschopnosť bloku, zhoršuje nedostatok pracovných síl, navyšuje verejné rozpočty a prehlbuje regionálne nerovnosti.

To sú niektoré zo znepokojujúcich zistení novej správy o demografických zmenách, ktorú v stredu zverejnila Európska komisia a ktorá vykresľuje alarmujúci obraz hlbokej spoločenskej a hospodárskej transformácie vyvolanej zmenšovaním počtu pracovných síl.

Stručne povedané, EÚ starne príliš rýchlo.

"Každý členský štát rieši svoje vlastné problémy," povedala Dubravka Šuica, podpredsedníčka Komisie zodpovedná za demokraciu a demografiu.

"V Holandsku je hlavnou výzvou bývanie a hustota obyvateľstva, zatiaľ čo v niektorých regiónoch Španielska je to úbytok obyvateľstva. V Taliansku je kľúčovou výzvou klesajúca pôrodnosť a starnutie obyvateľstva. Grécko je členským štátom s najrýchlejšie starnúcou populáciou. Chorvátsko zápasí s odlivom mladých ľudí."

Podľa správy sa predpokladá, že počet obyvateľov EÚ, ktorý začiatkom tohto roka mierne prekročil 448 miliónov ľudí, dosiahne svoj vrchol okolo roku 2026 a potom bude postupne klesať, pričom do roku 2100 stratí 57,4 milióna ľudí v produktívnom veku. Ešte znepokojujúcejšie je, že pomer závislosti v bloku - pomer počtu starších ľudí k počtu ľudí v produktívnom veku - sa zvýši zo súčasných 33 % na 60 % do konca storočia.

Drastický posun v demografickej pyramíde naruší trh práce a spôsobí jeho rozsiahly nedostatok, ktorý by mohol zabrzdiť rast, produktivitu a mieru inovácií, a tým urýchliť stratu konkurencieschopnosti voči iným veľkým ekonomikám.

Ubúdajúca pracovná sila nevyhnutne zníži príjmy do štátnej pokladnice a zároveň zvýši tlak na verejné rozpočty, aby vynakladali viac prostriedkov na zdravotnú starostlivosť a dôchodky, čo je výbušná kombinácia, ktorá by mohla odviesť pozornosť od tak potrebných investícií do obnoviteľných zdrojov energie a najmodernejších technológií.

To zasa podkope sociálnu súdržnosť, povedal Šuica, a "v konečnom dôsledku aj dôveru v demokratické inštitúcie a procesy v Európe".

Skôr než sa škody stanú nezvratnými, Komisia odporúča členským štátom, aby prijali rozhodné opatrenia, ako napríklad odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, poskytovanie daňových výhod, zníženie nákladov na starostlivosť o deti a uľahčenie prístupu mladých ľudí ku kvalitným pracovným miestam a cenovo dostupnému bývaniu v skoršom veku.

Brusel tiež tvrdí, že je "nevyhnutné umožniť starším pracovníkom, aby zostali aktívni dlhšie" prostredníctvom programov zvyšovania kvalifikácie a pružného pracovného času, a vyzýva podniky, aby prekonali "predsudky a stereotypy" o starších ľuďoch.

"Dlhší život vytvára nové príležitosti a prináša posun od starnúcej spoločnosti k spoločnosti dlhovekosti," povedal Šuica a vyzval krajiny, aby využili nové hospodárske príležitosti, ktoré vytvára tzv.

V ďalšom odporúčaní správa vyzýva na "riadenú legálnu migráciu", aby sa zaplnil rastúci počet voľných pracovných miest, ktorý je už teraz rekordne vysoký.

Blok, ktorý je uprostred tvrdého boja za reformu svojej azylovej politiky, prijal minulý rok 3 milióny migrujúcich pracovníkov legálnou cestou v porovnaní s 300 000 migrantmi, ktorí prišli nelegálnou cestou.

Počas prezentácie Šuica niekoľkokrát zdôraznil, že legálna migrácia je síce cennou možnosťou na riešenie demografických problémov, ale nie jedinou, čo je zrejme objasnenie, ktoré má zabrániť hnevu tvrdých pravicových vlád, ktoré presadzujú pronatalitné politiky v snahe zvýšiť pôrodnosť miestneho obyvateľstva bez toho, aby sa spoliehali na migračné toky.

"Sme 27 demokratických krajín," povedal Šuica. "Je to rozdielna situácia a to je dôvod, prečo hovoríme, že neexistuje jedna univerzálna veľkosť."