Nie je práca, chýbajú turisti: Na vojnu ekonomicky dopláca Izrael aj Palestínčania

Dôsledky vojny na izraelskú a palestínsku ekonomiku sú nedozerné. V Gaze sa v podstate zastavila akákoľvek hospodárska činnosť a podľa Svetovej banky zasiahol trvajúci konflikt aj palestínske podniky mimo mesta. Turisticky obľúbený Izrael prišiel v čase židovských sviatkov o tradičných návštevníkov.

V uliciach jeruzalemského Starého Mesta panuje až desivý pokoj. Pritom v minulosti sem kvôli sviatku Pesach prúdili davy ľudí. Izraelský štatistický úrad informoval o tom, že počas februára tohto roku dorazilo do Izraela len 68-tisíc turistov. V rovnakom období minulého roka ich pritom bolo viac ako 319 tisíc, píše BBC .

Nedostatok turistov trápi izraelských podnikateľov. „Predávam len online. V podstate len dúfam v zázrak,“ hovorí predajca Zak, ktorý v uliciach Jeruzalema prevádzkuje obchod s darčekovými predmetmi a špecializuje sa hlavne na starožitnosti aj mince.

Na trvajúci konflikt zareagovali aj ratingové agentúry. Spoločnosť S&P znížila dlhodobý rating Izraela z AA mínus a A plus, čo aj napriek všetkým izraelským snahám potvrdzuje čiastočnú stratu dôvery zo strany globálnych trhov. Mnoho expertov sa navyše začína obávať možnej eskalácie konfliktu v podobe izraelsko-iránskej vojny, ktorá by mohla tvrdo dopadnúť okrem iného aj na cenu ropy.

Izraelské HDP sa prepadá

Izraelský hrubý domáci produkt sa aj vplyvom vojny v poslednom štvrťroku 2023 prepadol o 5,7 percenta. Mnoho Izraelcov však hovorí, že tento pokles je nižší, než sa pôvodne domnievali a hovorí o relatívnej odolnosti izraelskej ekonomiky voči trvajúcej vojne. Aj napriek tomu však nie je možné zľahčovať, že krajina je momentálne zapletená do najdlhšieho vojnového konfliktu od získania svojej nezávislosti v roku 1948.

Výkonnosť izraelskej ekonomiky sa drží nad vodou hlavne vďaka sektoru technológií. Napriek vojne nevyschli ani investície, ktoré do izraelských technologických podnikov prúdia. V prvom štvrťroku tohto roku firmy na investíciách získali celkom 2 miliardy amerických dolárov, v prepočte zhruba 46 miliárd korún.

„Izraelská ekonomika je možno robustná, spoločnosť je na tom ale inak. Väčšina miestnych je v depresii a napriek často vysokým príjmom premýšľa, čo budú so svojím životom ďalej robiť,“ komentuje vysokoškolská pedagogička Elise Brezisová svoj pohľad na dnešný Izrael pre BBC.

Horšie ako Izrael je na tom Palestína

Ešte horšia situácia však panuje asi 250 kilometrov severným smerom, a to konkrétne na nestabilnej hranici Izraela s Libanonom. Izraelská armáda tam v podstate denne zvádza náročné prestrelky s Hizballáhom. Mnoho Libanoncov kvôli stretu opustilo svoje domovy a zamierilo inam. Tvrdú ranu prináša trvajúci konflikt aj tamojšiemu poľnohospodárskemu sektoru.

Mnoho Palestínčanov navyše pred vojnou bolo závislých na svojej práci práve v Izraeli. Dlhodobo tu teda panovala obrovská previazanosť s izraelskou ekonomikou, ktorá sa však 7. októbra minulého roka vplyvom masívnych útokov na Izrael zmenila. Ľudia prišli o prácu aj obživu, čo malo na bežný život mnohých Palestínčanov katastrofálne dopady. Trpia aj mladí, ktorí si teraz len ťažko zháňajú prácu.

„Mladí Palestínčania sú bez práce. Mnohí z nich sú pritom talentovaní. Čím dlhšie bude vojna pokračovať, tým viac sa budú obe ekonomiky od seba vzďaľovať,“ hovorí pre BBC predseda Betlehemskej obchodnej a priemyselnej komory Samir Hazboun.

 

Viac o téme: Vojna Hospodárstvo Turizmus
  • Autor: © Zoznam
  • Zdroj: BBC, iDnes, Foto: Getty, RED
 
Staršie správy
Staršie správy