Na Slovensku stále pretrváva výrazná mzdová nerovnosť medzi mužmi a ženami. Rozdiel v priemernej mzde dosahuje 18,4 %, čo znamená, že ženy v porovnaní s mužmi v podstate pracujú posledné dva mesiace roka bez nároku na odmenu.
Nástupné platy žien sú nižšie už na začiatku kariéry, pričom priemerná mzda pri vstupe na pracovný trh dosahuje 1 460 eur, čo je o 41 eur menej ako u mužov. Tieto údaje vyplývajú z aktuálneho prieskumu iniciatívy Equal Pay Day, ktorého realizácia prebehla v septembri 2024 na vzorke vyše 1 000 respondentov.
Podľa odborníkov je táto situácia alarmujúca, najmä vzhľadom na to, že ženy často zastávajú významné pracovné pozície v oblastiach zdravotníctva, školstva či sociálnych služieb, kde ich prínos pre spoločnosť nemožno podceňovať.
Znevýhodnenie na trhu práce postihuje aj starších zamestnancov
Okrem žien sú na pracovnom trhu v nevýhode aj starší pracovníci nad 55 rokov. Nájsť si novú prácu je pre nich často náročné, keďže zamestnávatelia uprednostňujú mladších uchádzačov, ktorí sú flexibilnejší pri prispôsobovaní sa technologickým zmenám a zároveň lacnejší. Podľa prieskumu až 57 % respondentov pociťuje znevýhodnenie na základe veku, zatiaľ čo pri pohlaví je to až 60 %.
Nerovnosť sa odráža aj v možnostiach vyjednávania o vyšších platoch. Starší zamestnanci majú často obmedzené príležitosti na platový rast, keďže firmy sa sústreďujú na investície do mladšej pracovnej sily. Na druhej strane, aj mladší pracovníci do 30 rokov čoraz častejšie čelia tlaku na vyšší výkon, pričom 24 % z nich preferuje pracovať v kolektíve rovesníkov pred spoluprácou so staršími kolegami.
Možné riešenia platovej nerovnosti
Jedným z krokov na zníženie rozdielov v odmeňovaní je zavedenie smernice o transparentnosti príjmov, ktorá by ukladala firmám povinnosť zverejňovať rozdiely v mzdách medzi ich zamestnancami. Takéto opatrenie by mohlo pomôcť pri odhaľovaní a následnom znižovaní platovej nerovnosti.
Ďalším problémom je rodová segregácia v odvetviach s nižším ohodnotením. Hoci sa situácia postupne mení, ženy sú stále častejšie zamestnané v profesiách, kde je priemerný príjem nižší, čo priamo ovplyvňuje celkový mzdový rozdiel. Vzhľadom na nedostatok pracovnej sily sa však očakáva, že tradičné rodové rozdelenie povolaní sa bude postupne vytrácať.
Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšou mzdovou medzerou
V rámci Európy patrí Slovensko medzi krajiny s najvýraznejším rozdielom v platoch medzi pohlaviami. Priemerná hodinová mzda žien je približne o pätinu nižšia ako u mužov, čo je kontrastom k situácii v niektorých krajinách, kde sú rozdiely minimálne.
Faktory, ktoré prispievajú k tejto nerovnosti, zahŕňajú nielen výšku vzdelania a odvetvie zamestnania, ale aj materskú dovolenku a starostlivosť o deti. Dlhšia absencia na trhu práce po narodení dieťaťa môže viesť k obmedzeným možnostiam kariérneho postupu a nižšiemu zárobku v dlhodobom horizonte.
Analýzy ukazujú, že skrátenie doby materskej dovolenky a väčší dôraz na rozvoj služieb starostlivosti o deti by mohli pomôcť pri znižovaní platových rozdielov. V krajinách, kde je vyšší podiel detí v jasliach a škôlkach, sú rodové mzdové rozdiely menšie.
Okrem toho je nerovnosť ovplyvnená aj zastúpením žien na vedúcich pozíciách. Keďže ženy menej často zastávajú vyššie manažérske funkcie, ich priemerné zárobky zaostávajú za mužskými kolegami. Tento trend sa ešte prehlbuje s rastúcou dĺžkou pracovného pomeru, pričom najvýraznejší platový rozdiel sa prejavuje vo vekovej skupine od 30 do 49 rokov.
Zvýšená transparentnosť miezd, podpora zamestnávania starších pracovníkov a zlepšenie podmienok pre ženy na pracovnom trhu môžu byť kľúčovými krokmi na ceste k spravodlivejšiemu odmeňovaniu v budúcnosti.
