Slovenskí hospodári sú na tom biedne: V EÚ patríme medzi tie najslabšie krajiny
Ilustračné foto Zdroj: SITA Zrušenie kvót výroby mlieka v Európskej únii (EÚ) negatívne ovplyvnilo hospodárske výsledky prvovýrobcov tohto produktu hlavne členských štátov Vyšehradskej štvorky. Na trh týchto krajín sa dostáva nespočetné množstvo mlieka z ostatných krajín EÚ, čo môže spôsobiť aj likvidáciu hovädzieho dobytka. Konštatoval to predseda Poľnohospodárskeho družstva podielnikov (PDP) Horný Bar Oskar Brezovský.
Podľa jeho ďalších slov dotácia je v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ na Slovensku slabšia, prvovýroba mlieka sa stáva veľkou záťažou farmárov. "Momentálne vyzerá situácia beznádejne. Vznikol nadbytok mlieka a pokiaľ nebude ruské embargo zrušené a výroba mlieka sa nebude koordinovať, neostane nám iná možnosť ako zrušiť aj toto odvetvie nášho hospodárstva," zdôraznil Brezovský. Dodal, že chov ošípaných z podobných dôvodov museli zrušiť už pred piatimi rokmi.
Predseda pripomenul, že stav kráv znížili v ostatných rokoch už o 50 %. "Momentálne máme len 120 kusov hovädzieho dobytka, ale hrozí nám, že ak sa cena mlieka nestabilizuje, budeme musieť zlikvidovať celé stádo, čo bude mať za následok samozrejme aj zníženie počtu zamestnancov," podčiarkol.
PDP Horný Bar dodáva na trh v súčasnosti ročne 700.000 litrov mlieka. "Je to polovica v porovnaní s našimi výsledkami pred troma rokmi. Teraz nám platia odberatelia za liter 25 centov, pričom náklady na výrobu predstavujú cca 35 až 38 centov. Na liter mlieka dostávame samozrejme aj dotáciu vo výške šesť centov. To znamená, že stále sme stratoví," priblížil predseda. Podotkol, že ide cca o 6-centovú stratu za každý liter mlieka.
Predseda sa netajil tým, že ak sa výkupná cena mlieka v priebehu roka 2016 nezmení, počet kráv sa bude na Slovensku znižovať. "Uvažujeme nad tým, že pozastavíme výrobu mlieka a zrušíme chov hovädzieho dobytka," povedal s tým, že doteraz straty živočíšnej výroby kompenzovali zisky rastlinnej výroby. "Neviem, dokedy sa dá tento stav udržať. V tomto roku hustosiate obilniny nám vyšli, v prípade kukurice je to horšie, ale nízke ceny nám robia problémy. Vyzerá to tak, že rastlinná výroba už nie je schopná vykompenzovať stratu živočíšnej výroby," konštatoval. Brezovský nevidí inú možnosť ako likvidáciu stratových odvetví poľnohospodárstva, čo bude mať za následok stratu zamestnania viacerých členov družstva.
Situácia v chove ošípaných je zlá, pomôcť môže nižšia DPH
Aktuálna situácia v sektore chovu ošípaných na Slovensku, respektíve v celej EÚ, je následkom výpadku exportu do Ruska zlá, pričom realizačné ceny sú pod výrobnými nákladmi. Uviedol to Rastislav Slocík, predseda družstva Agrospol Boľkovce v Lučeneckom okrese, ktoré je najväčším slovenským chovateľom ošípaných.
"Bez zásahu a pomoci štátu, ktorá nám bola poskytnutá aj tento rok, by určite došlo k ďalšiemu znižovaniu stavov ošípaných a znižovaniu zamestnanosti v poľnohospodárskych podnikoch," konštatoval.
Čiastočnou pomocou slovenským chovateľom by podľa jeho vyjadrenia malo byť zníženie DPH na základné potraviny, kde je zahrnuté i čerstvé a chladené bravčové mäso. "Bolo by však dobré, keby sa zníženie DPH týkalo aj živých ošípaných tak, ako to urobili pred časom v Maďarsku," priblížil Slocík s tým, že v opačnom prípade môže byť toto opatrenie kontraproduktívne. "Hrozilo by dokonca, že tí slovenskí odberatelia, ktorí od nás stále odoberajú ošípané, by ich začali dovážať zo zahraničia, keďže by to pre nich bolo výhodnejšie. Od nás by totiž kupovali ošípané s 20-% DPH a museli by vyskladňovať mäso s 10-% DPH," vysvetlil predseda a dodal, že do vyrovnania nadmerného odpočtu DPH by tak mali odberatelia zakaždým výpadok v príjmoch.
"My, chovatelia, preto rokujeme s ministerstvom pôdohospodárstva a aj s ministerstvom financií a snažíme sa, aby do zoznamu tovarov so zníženou DPH boli zaradené tiež živé ošípané a celkovo živé zvieratá. Zrejme to nebude možné od 1. januára 2016, ale chceli by sme, aby sa tak stalo čím skôr," uzavrel Slocík.
Slovenské poľnohospodárstvo je podfinancované
Slovenské poľnohospodárstvo je podfinancované. "Z hľadiska hodnotenia v EÚ patríme úplne medzi tie najslabšie, najmenej výkonné krajiny. V živočíšnej výrobe sme až na 26. mieste v EÚ," uviedol tento týždeň v Bratislave na odbornej konferencii lídrov poľnohospodárstva exminister pôdohospodárstva a bývalý europoslanec Peter Baco.
Z tohto stavu podľa jeho slov obviňujú poľnohospodárov. "Poľnohospodári však nie sú vinní, nie sú nekonkurencieschopní. Naopak, platí ekonomická zásada, že sila (výkonnosť) ekonomiky rovná sa suma peňazí krát rýchlosť ich obrátky. Takže, ak poľnohospodári majú o polovicu menej peňazí ako tí v Čechách a štvrtinu z priemeru ich kolegov v EÚ, tak musia obeh peňazí zrýchľovať, teda pracovať systémom zasejem v apríli, zožnem v októbri a už v auguste predám. Naši farmári teda nemôžu peniaze viazať do desaťročných investícií, z ktorých sa peniaze budú vracať postupne 10 rokov. Tam je celý základ toho, prečo sme málo výkonní," podčiarkol.
Zdôraznil zároveň, že na Slovensku jeden hektár pôdy obsluhuje približne 900 eur. Týchto 900 eur na jednom hektári vyprodukuje hrubú produkciu za asi 1300 eur. V Čechách je to dvojnásobok. Hektár pôdy v ČR obsluhuje 1800 eur, výkon z jedného hektára je tam na úrovni 2400 eur. "Ak český stav vynásobíme dvoma, tak prídeme do stavu, v ktorom sa nachádza priemer EÚ-15. Takže toto je podstata problému," dodal.
- Autor: © Zoznam
- Zdroj: Zdroj: TASR; Foto: SITA
