Agentúrny zamestnanec musí mať rovnaké postavenie ako interný

Agentúrny zamestnanec musí mať rovnaké postavenie ako interný. Zdroj: thinkstock.com

Ak sa na základe sťažnosti agentúrneho pracovníka zistí, že nie je rovnako odmeňovaný ako interný zamestnanec firmy, tak platový rozdiel bude musieť za neho doplatiť nielen agentúra, ale aj užívateľský zamestnávateľ. Takto znie návrh.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) predstavilo regulačný rámec pre agentúrne zamestnávanie. Zmeny sa tak majú udiať v Zákonníku práce, zákone o službách zamestnanosti, ako aj v zákone o cestovných náhradách.

Rezort práce chce zaviesť tzv. princíp spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa a agentúry za dodržiavanie mzdových podmienok pracovníkov.

"Znamená to, že agentúrny zamestnanec musí mať rovnaké mzdové podmienky ako interný zamestnanec, ak obaja vykonávajú rovnakú alebo veľmi podobnú činnosť," priblížil na dnešnom stretnutí s novinármi štátny tajomník rezortu práce Branislav Ondruš (Smer-SD).

V praxi to má vyzerať tak, že ak sa na základe sťažnosti agentúrneho pracovníka zistí, že nie je rovnako odmeňovaný ako interný zamestnanec firmy, tak zodpovednosť za doplatenie rozdielu bude nielen na agentúre, ale aj na užívateľskom zamestnávateľovi.

"Ak si agentúra túto povinnosť nesplní, tak automaticky táto povinnosť prejde na užívateľského zamestnávateľa," spresnil Ondruš.

Druhou zmenou je zavedenie prezumpcie dočasného pridelenia.

"Dnes je bežnou praxou, že zamestnávatelia nevyužívajú služby agentúry, ale využívajú služby firmy, ktorá nemá licenciu na agentúrne služby a formálne má nejakú obchodnú zmluvu, dodáva službu a neprideľuje zamestnancov," priblížil štátny tajomník.

Podľa jeho slov je to výhodné pre obe strany preto, lebo takýmto spôsobom sa práca môže vykonávať aj prostredníctvom dohodárov.

"Tento spôsob znižuje náklady. Ak my zistíme, že medzi 'falošnou' agentúrou a užívateľským zamestnávateľom je obchodná zmluva, ktorá sa tvári, že nedodáva ľudí, ale službu, v skutočnosti však výkon práce bude napĺňať všetky znaky agentúrneho prideľovania, tak to budeme posudzovať ako pridelenie a bude sa na to vzťahovať regulácia ako na agentúry dočasného zamestnávania," spresnil Ondruš.

Rezort práce tiež navrhuje, aby v pracovnej zmluve miesto výkonu zamestnania bolo totožné s miestom pridelenia. Ako totiž uviedol Ondruš, bežne sa v praxi stáva, že agentúra podpíše so svojím zamestnancom dohodu, v ktorej mu dá ako miesto výkonu sídlo agentúry. Miestom pridelenia je skutočné miesto, na ktorom človek u užívateľského zamestnávateľa pracuje.

"Napriek tomu, že ide o človeka, ktorý býva presne v tom istom mieste, v ktorom pracuje, fiktívne sa mu pri každej ceste do zamestnania vykazuje pracovná cesta zo sídla agentúry do miesta, kde reálne pracuje. Týmto spôsobom dostáva časť mzdy prostredníctvom cestovných náhrad," uviedol Ondruš.

Takýto spôsob je podľa neho výhodný pre firmu aj pre agentúru v tom, že cestovné náhrady nie sú zdaniteľným príjmom a neplatia sa z nich odvody.

"Zamestnanci majú napríklad čistý príjem necelých 300 eur a ďalších 200 až 250 eur im agentúra vypláca prostredníctvom náhrad. Oni síce v konečnom dôsledku majú čistý príjem, ktorý im agentúra sľúbila, ale sú ukrátení o to, že z týchto peňazí sa im neplatí sociálne poistenie a nebudú mať z tejto sumy vypočítaný dôchodok," tvrdí štátny tajomník.

MPSVR chce vyriešiť aj problém so vznikom schránkových firiem, ktoré podpisujú obchodné zmluvy so slovenskými firmami a tie posielajú svojich pracovníkov na výkon služieb do zahraničia.

"V praxi to teda vyzerá tak, že fiktívna česká firma si napríklad v Trnave nájde zamestnanca, podpíše s ním dohodu o vykonaní práce preto, lebo tá v ČR do výšky príjmu 10.500 českých korún nepodlieha odvodom," povedal Ondruš.

Po novom však aj takáto práca by mala napĺňať všetky znaky pridelenia a keď to aj bude česká firma, bude sa musieť riadiť slovenskými zákonmi. Obmedziť sa má aj možnosť prideľovania jedného agentúrneho zamestnanca k jednému zamestnávateľovi.

"Stretávame sa s prípadmi, kedy ten istý zamestnanec je prideľovaný tomu istému zamestnávateľovi, na to isté miesto opakovane niekoľko rokov. Poznáme prípad, kedy bol zamestnanec takto prideľovaný osem rokov a napriek tomu, že agentúra upozorňovala firmu, aby si ho vzala do interného stavu, odmietla to," doplnil Ondruš.

Po novom by to však už nemalo byť možné.

"Obmedzíme maximálnu dobu možného pridelenia na 12, možno na 18 mesiacov," dodal štátny tajomník s tým, že ak by doba zamestnania človeka mala presiahnuť túto hranicu, bude ho musieť firma automaticky zamestnať na interný pracovný pomer.

Rezort práce plánuje nové regulačné opatrenia do medzirezortného pripomienkového konania predložiť v najbližších dňoch. V auguste by sa mala novelami zaoberať vláda a od septembra by ich mal schvaľovať parlament. MPSVR navrhuje účinnosť opatrení od 1. januára roku 2015.