Aký ste typ zamestnanca? Odhalí vás vaše správanie

Podľa toho, aký ste typ zamestnanca, podľa toho riešite problémy. Zdroj: photl.com

Pokiaľ si zamestnanec uvedomí, ako na druhých ľudí pôsobí, potom sa naučí svoje správanie kontrolovať a zároveň si zvýši šance na eliminovanie stresu. Prvom rade je potrebné zbaviť sa strachu z neúspechu!

Na pracovisku, v spoločnosti kolegov, nadriadených či zamestnancov trávime väčšinu nášho času. Ak človeka nenapĺňa to, čomu venuje denne veľa času, alebo v horšom prípade, ak mu práca spôsobuje stres, dôsledkom toho môže byť celkový psychický nepokoj a nevyrovnanosť, čo sa odráža vo všetkých ostatných oblastiach života, či už v partnerskom, rodinnom vzťahu alebo i vo vzťahoch medzi priateľmi a známymi. V neposlednom rade sa psychický stav odráža aj na zdraví a vitalite.

„Jednou z možných príčin, prečo človeka práca nebaví, môže byť strach zo zlyhania. Pri formulácii tejto problematiky je potrebné pozrieť sa na samý začiatok vývoja kariéry človeka. Predpokladám, že keď človek nastúpil na pracovné miesto, o ktoré sa uchádzal, nepociťoval voči nemu averziu,“ hodnotí situáciu Silvia Langermann z Coaching-poradňa.sk.

Je možné, že pokiaľ by človek nemal strach z vlastného zlyhania, ktoré mohol, ale aj nemusel ešte na danej pozícii zažiť na vlastnej koži, oblasť v ktorej pôsobí a jeho náplň práce by nemusela byť dôvodom a zdrojom stresu. Strach zo zlyhania je predpokladom pre rizikové správanie v medziľudských vzťahoch, ktoré sa prejavuje rôzne.

Nasledujúce stratégie ľudského správania rozpracovala nemecko-americká psychiatrička a psychoanalytička Karen Horneyová. Človek môže zvoliť stratégiu úteku od ľudí, tzn. uzatváranie sa do seba. Človek radšej neurobí nič, pretože sa riadi heslom: „kto nič nerobí, nič nepokazí.“ Oproti tomu, niektorí jedinci majú tendenciu ísť proti ľuďom. Jedinec, ktorý sa cíti byť ohrozený, robí všetko pre to, aby pocitovo získal prevahu nad ostatnými vo svojom okolí. V tomto prípade teda najmä nad kolegami a ľuďmi na pracovisku.

Poslednou stratégiou, ku ktorej sa ľudia pri pocite ohrozenia v práci utiekajú, je tzv. pohyb k ľuďom, keď sa u jedinca prejavujú sklony k submisívnemu správaniu. Profesor Hogan rozpracoval túto teóriu podrobnejšie, vytvorením modelových rizikových tendencií správania. Rizikové správanie sa zvykne prejaviť až po dlhšom čase, najmä v období pocitu záťaže, nečakaných zmien, prípadne aj keď sa človek svojmu okoliu príliš otvorí.

Konkrétne ide o:

Entuziazmus
Ide o výbušný typ správania na pracovisku. Človek sa rýchlo nadchne, rovnako rýchlo sa vie sklamať a utápať sa v pocite beznádeje.
Ostražitosť
Človek je podozrievavý, až nedôverčivý voči svojmu okoliu a kritiku znáša iba veľmi ťažko.
Opatrnosť
Človek sa bojí urobiť akékoľvek rozhodnutie, má permanentný strach zo zlyhania.
Rezervovanosť
Ide o neempatický a introvertný typ správania.
Pasivitu
Človek je agresívny a tvrdohlavý. Spolupracuje len zdanlivo. V skutočnosti nemá záujem o kolektívnu prácu.
Sebaistotu
Tento typ správania hraničí až s aroganciou a prehnaným pocitom vlastnej dôležitosti.
Charizmatickosť
Človek s týmto typom správania si je vedomý svojho šarmu, pomocou ktorého na pracovisku manipuluje ostatných.
Teatrálnosť
Ide o sangvinický a neempatický typ správania sa človeka.
Výstrednosť
Takéhoto človeka charakterizuje kreativita. Tento človek v kolektíve vyniká, často je však nepochopený.
Svedomitosť
Človek je puntičkár, detailista, ale večný kritik.
Lojálnosť
Jeho empatia a snaha vyhovieť všetkým je na škodu najviac jemu samému.

Pokiaľ chce človek efektívne riešiť problémy, musí ich najprv definovať a pomenovať. Poznanie jednotlivých typov charakterov na pracovisku a nájdenie sa v niektorom z nich môže byť prvým krokom pre zvládnutie stresu v práci.

„Pokiaľ si uvedomíme, ako na druhých pôsobíme, naučíme sa naše správanie kontrolovať a zároveň aj druhým načúvať. Zvýšime tým vlastné šance na eliminovanie stresu. Z toho, čo robíme sa nám postupne podarí odstrániť strach z neúspechu,“ vysvetľuje Langermann.

Doposiaľ sme hovorili o strachu zo zlyhania a strachu z kritiky ako o zdroji stresu. Pokiaľ však pociťujeme, že zdrojom nášho stresu z práce je človek pohybujúci sa v našom okolí, či už nadriadený, kolega alebo podriadený, teórie o rizikových tendenciách správania môže byť odpoveďou aj tu. Pokiaľ sa naučíme rozoznávať, akým správaním sa vyznačujú jedinci okolo nás, môžeme sa naučiť, ako sa s týmto typom správania na pracovisku postupne vyrovnať a čeliť mu. Problém môžeme riešiť buď snahou o úplnú zmenu problému, čím konfrontujeme aj zdroj stresu a v pracovnom prostredí sa akoby nanovo adaptujeme. Druhým možným riešením je aj zmena nášho pohľadu na situáciu a regulácia stresu. Prehodnotíme svoj rebríček hodnôt, pričom do popredia postavíme veci, ktoré nás robia šťastnými. Avšak, základom úspechu je v prvom rade uvedomiť si vlastnú hodnotu a kvality.