Práca nadčas
trh Zamestnávateľ mi neuznal prácu nadčas (aj keď existuje evidencia dochádzky a nadriadený bol pri vykonávaní nadčasu na pracovisku spolu s ostatnými zamestnancami). Zamestnávateľ na výplatnej páske za predchádzajúce mesiace nadčasy ani neeviduje. Môžem dať okamžitú výpoveď?
Podľa ustanovenia § 97 Zákonníka práce, práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom nad rozsah určeného týždenného pracovného času, ktorá je nariadená zamestnávateľom alebo vykonávaná s jeho súhlasom. Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce alebo ak ide o verejný záujem. V žiadnom prípade však nemôže dôjsť k skráteniu nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami na menej ako osem hodín. Rozsah ako aj podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov, ak na pracovisku nepôsobia zástupcovia zamestnancov, v pracovnej zmluve so zamestnancom.
Ak zamestnanec vykonáva prácu nadčas, t.j. práca je nariadená zamestnávateľom alebo vykonávaná so súhlasom zamestnávateľa, v zmysle § 121 Zákonníka práce zamestnancovi patrí mzda ako aj mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas vo výške 25% priemerného zárobku zamestnanca. Zamestnanec má možnosť za jednu hodinu práce nadčas čerpať jednu hodinu náhradného voľna, a to zvyčajne do troch mesiacov od výkonu práce nadčas, ak sa nedohodol so zamestnávateľom na predĺžená tejto doby. V takomto prípade zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie.
Zamestnávateľ sa môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom, so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé, metodické alebo obchodné činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne. V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzdové zvýhodnenie a nemôže čerpať náhradné voľno.
Ak zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi čerpať náhradné voľno za prácu nadčas, zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie. V prípade, k zamestnávateľ neuznal čas strávený na pracovisku , je potrebné posúdiť, či sa jednalo o prácu nariadenú zamestnávateľom resp. o prácu vykonávanú so súhlasom zamestnávateľa.
Súčasne, v súlade s ustanovením § 69 ods. 1 písm. b Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Tento písomný úkon je potrebné označiť ako okamžité skončenie pracovného pomeru, nie výpoveď. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí urobiť zamestnanec písomne, musí ho podpísať a skutkovo vymedziť dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Pracovný pomer na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru sa skončí dňom, ktorým bolo zamestnávateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru doručené bez ohľadu na to, či v ňom bol uvedený iný konkrétny deň.
Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. V prípade, že zamestnanec svoje právo nevyužije a okamžite neskončí pracovný pomer, nemôže po uplynutí jednomesačnej lehoty viac týmto spôsobom pracovný pomer skončiť, čiže toto jeho právo definitívne zanikne. Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
- Autor: © Zoznam
- FOTO: Jupiterimages
