Hybnou silou motivácie je šťastie. Manažér k nej môže prispieť

Manažér musí poznať osobnosť svojich zamestnancov alebo členov v tíme, aby ich mohol správne motivovať. Zdroj: photl.com

Úlohou manažérov v spoločnostiach je nielen dosahovať ciele, ale aj zabezpečovať, aby jeho tím bol schopní napĺňať tieto ciele. Avšak tomu potrebujú správne motivovať zamestnancov.

Veľa ľudí doslova prepláva životom a prácou. Tvrdia, že sa im darí a že žijú usporiadaným životom. Avšak z času na čas majú pocit prázdnoty, nenaplnenia a veľakrát samých seba presviedčajú o tom, že všetko je v poriadku. Jednoducho sa nechcú na nič sťažovať. Pristihli ste sa aj vy pri tom, ako klamete samých seba?

„Ľudia väčšinou žijú takýmto spôsobom života, pretože majú nevysporiadané vzťahy, alebo komplex z detstva. V neposlednom rade preberajú veľmi veľa vecí od svojich rodičov. Aj tie zlé, ktoré neskôr začnú napodobňovať,“ hovorí Silvia Langermann z coaching-poradna.sk.

Je nesporné, že základom šťastného života je pozitívny prístup a k tomu prirodzene patrí aj vďačnosť, ale predovšetkým úprimnosť k sebe samým. Všetko čo človek zanedbáva, pred čím uteká, to ho časom dobehne. Preto by si mal každý úprimne priznať, v čom je nespokojný.

„Do coachingovej poradne chodia ľudia, ktorí v sebe potláčajú vnútorný hlas. To je však ešte ten lepší prípad. Nájdu sa aj takí, ktorí sa tvária, že niečo také ako intuíciu nepoznajú,“ hovorí koučka Silvia Langermann.

Príčinou môže byť aj nedostatok motivácie. Nikto predsa nemôže chcieť od seba, aby mal snahu a silu robiť veci, ktoré skutočne robiť nechce a nemôže mať ani odvahu dosiahnuť veci, po ktorých túži, ak si ich nezaslúži. Obyčajne tu je skrytý dôvod, prečo ľudia nemajú motiváciu snažiť sa o to, čo chcú.

„Dôležité je, aby mal každý človek splnené základné potreby, medzi ktoré patrí teplota, zvuk, viditeľnosť. Väčšinou je potrebná aj istota do budúcnosti. V pracovnom prostredí je to napríklad istota, že človek nepríde o prácu. Tieto potreby sú u každého jedinca rovnaké,“ hovorí Langermann.

Motivátory definoval aj americký psychológ Frederick Herzberg. Jeho teória sa viaže priamo na pracovné prostredie. Herberg rozoznáva dva rozdielne roviny ľudskej spokojnosti s pracovnými podmienkami – motivátory a faktory hygieny.

Motivátory sú napríklad výkon, uznanie a zodpovedná pozícia. Medzi faktory hygieny patria pracovné podmienky, plat, či medziľudské vzťahy na pracovisku.

„Pokiaľ človeku chýbajú motivátory alebo netotožné faktory hygieny, vyvoláva to v ňom pocit nespokojnosti. Keď sa však faktory hygieny dajú do poriadku, nevyvolá to v človeku pocit spokojnosti, ale sa len odstráni pocit nespokojnosti. Inak je to s motivátormi. Prítomnosť motivátorov sa premietne okamžite do zvýšenia spokojnosti pracovníka,“ vysvetľuje koučka Silvia.

Motivátory sa rozlišujú aj na vnútorné a vonkajšie. Vnútorné sa vyvíjajú v samotnom človeku a teda vychádzajú z jeho osobnosti a jeho hodnotovej orientácie a fungujú na princípe sebamotivácie. Ak človeku chýbajú, spôsobujú nespokojnosť v práci. Na tejto nespokojnosti sa nič nezmení ani vtedy, keď sa riadiaci pracovník pokúsi zvonka podriadeného motivovať napríklad zvýšením platu alebo zlepšením pracovných podmienok.

Každý človek je však iný a preto každého motivuje niečo iné. Ak chce manažér alebo vedúci pracovník motivovať jednotlivých členov v tíme, musí poznať ich osobnosť. Niekoho môže motivovať deň voľna, ďalšieho nová kancelária, pochvala, iného odmena.

„Kým nepoznáte osobnosť svojich zamestnancov nedokážete efektívne motivovať,“ radí koučka Silvia Langermann manažérom.

Motivácia je hybnou silou cieľavedomej práce na rozvoji svojej osobnosti. Motiváciu máme, len ak nás niečo robí šťastnými, ak vieme čo chceme, prečo to chceme a sme absolútne presvedčení, že si to aj zaslúžime a veríme, že to dosiahneme.