Poruchy osobnosti, s ktorými sa môžete stretnúť na pracovisku: Spoznávate niektoré z nich?

Zdroj: narcis, sebec

Duševné poruchy väčšinou naháňajú hrôzu, nevieme presne, čo všetko si pod týmto pojmom predstaviť. V kriminovinách a detektívkach sa stretávame v súvislosti so zločinom s pojmami ako psychopat alebo sociopat. Páchatelia trestných činov sú však len špička ľadovca. V skutočnosti existujú poruchy osobnosti v rôznej podobe a intenzite.

Vyskytujú sa častejšie, než sme pripravení si pripustiť. V našom okolí a na pracovisku sa s nimi môžeme bežne stretávať. Často nie je na prvý pohľad poznať, s kým máme tú česť. Ukáže sa až časom, že ľudia s poruchou osobnosti fungujú podľa svojich pravidiel a majú vlastné videnie sveta. Čo všetko sú poruchy osobnosti a ako ich na pracovisku rozoznať?

Jedná sa o závažnejšie stavy ako neurózy alebo poruchy nálad. Poruchy osobnosti v minulosti nazývané psychopatia a sociopatia súvisia s genetickými vplyvmi, s traumami a deficitom pozornosti a lásky v detstve, so sociálnymi vplyvmi a s vyššou mierou stresu v priebehu života.

Jedná sa o celoživotné zaťaženie, ktoré možno ťažko liečiť, ale ak jedinec pracuje, je určitá nádej na zmiernenie príznakov vplyvom psychoterapie či užívaním liekov. Nesúvisí to s inteligenciou ani so vzdelaním. Poruchy sa týkajú oboch pohlaví, ale pre zostručnenie je v texte použitý mužský rod. Jedinec s poruchou osobnosti má zachovanú schopnosť samostatného rozhodovania a tým pádom trestne právnu zodpovednosť za svoje činy.

Pandorina skrinka

Poruchy osobnosti sa na pracovisku prejavujú niekedy až príliš neskoro. Ľudia s poruchou osobnosti vo väčšine prípadov navonok pôsobia obvyklým dojmom, niekedy sa správajú výrazne sebavedome a zdajú sa byť "nad vecou". Pandorina skrinka s ich skrytou časťou osobnosti sa otvorí až pod vplyvom nepriaznivých životných okolností, vplyvom stresu či vypätých emócií. Potom sa prezradia rigidnými myšlienkami, neobjektívnym pohľadom na realitu, impulzivitou a prekvapivými emóciami.

Antisociálne vzorce správania si vytvorili kedysi v období psychického vývoja, zrejme zo sebaobranných dôvodov. Ľudia s poruchou osobnosti nemajú náhľad na svoju poruchu, nevnímajú, že fungujú inak, sú málo empatickí a mimo bežnej sociálnej normy. Nemajú väčšinou potrebu svoje neprispôsobivé správanie zmeniť, ak ich k tomu neprivedie ich zúfalé okolie, opakované konflikty s ľuďmi alebo profesijné neúspechy. Nasleduje desiatka načastejších porúch osobnosti. 

Mrzutí a čudáci

Paranoidná porucha osobnosti:

Tento kolega bude ostražitý a podozrievavý k celému svetu. Obáva sa, že bude ostatnými zneužitý alebo vykorisťovaný. Automaticky očakáva odmietavé alebo nepriateľské správanie od druhých. Testuje svojich kolegov, nakoľko sú lojálni a dôveryhodní. Za všetkým hľadá skrytý zámer. S logikou a dôkazmi nepochodíte, nepripustí ohrozenie svojich domnienok. Ak sa dostane do úzkych, zvedie vinu na ostatných. Môže dôjsť až k nekontrolovateľnému výbuchu hnevu. Antisociálnym správaním a prejavmi sebaobranných mechanizmov narušuje vzťahy v pracovnom tíme. Je obmedzená aj jeho pracovná výkonnosť.

Schizoidná porucha osobnosti:

Kolega s touto poruchou máva problém s vyjadrovaním citov. Býva emočne sploštený, prejavuje sa s odstupom až chladne, medziľudské vzťahy sú mu ľahostajné. Nereaguje na kritiku ani na pochvalu. Uprednostňuje samotu aj v pracovnom živote, všeobecne nemá záujem o bližší ľudský kontakt, vyhýba sa zaradeniu do pracovného tímu. Jeho obranou sú úniky do fantázie a intelektualizácia problémov.

Anankastická porucha osobnosti:

Puntičkársky kolega, zarytý perfekcionista, ktorý lipne na bezvýznamných detailoch, usiluje o dokonalosť a striktné dodržiavanie pravidiel. Strnulý je aj v oblasti uvažovania, cítenia a správania, chýba mu schopnosť empatie. Trvá na tom, aby sa jeho pravidlami riadili ostatní. V dôsledku má ale on sám problémy s dochvíľnosťou a dodržiavaním pravidiel. Je pracovitý, ale práca ho hlbšie neuspokojuje. Má strach z neúspechu, stavia sa kriticky k sebe i ostatným. Podceňuje kolegov a ich pracovné výkony. Zdá sa, že sa vie baviť o len o práci a vzťahoch na pracovisku. Obranným mechanizmom býva projekcia, kedy pripisuje vlastné neprijateľné vlastnosti alebo emócie druhým ľuďom. Uniká pred životom do emočnej izolácie či do stavu pasivity.

Pasívne-agresívna porucha osobnosti:

Tento typ kolegu dlhodobo pasívne odporuje okoliu, pravidlám a spoločenským normám, čo narušuje jeho profesionálny a sociálny život. Podáva nekvalitný pracovný výkon a zámerne nedokončuje prácu alebo aspoň robí obštrukcie s jej odovzdaním. Medzi časté prejavy pasívnej agresivity patrí zabúdanie, otáľanie a odďaľovanie riešenia, mlčanie, nereagovanie, neústupnosť a tvrdohlavosť. V tieni týchto prejavov je malé sebavedomie, nízka sebaistota a negatívny až nereálny pohľad na svet. O sebe je presvedčený, že podáva vždy vyšší výkon, než jeho okolie vidí. Nedokáže prijať radu ani kritiku. On sám je kritický k nadriadeným. Obranným mechanizmom býva popretie skutočnosti a racionalizácia, kedy sa pokúša vysvetliť svoje konanie spôsobom prijateľným pre seba i okolie.

Agresori a herci

Antisociálna porucha:

Na pracovisku sa človek s touto poruchou vyskytuje zriedka. Pohybuje sa skôr na okraji spoločnosti, niekedy aj na hrane zákona. Je pre neho typická nezodpovednosť, osobnostná nezrelosť, impulzivita, podráždenosť, konfliktnosť, detinskosť, egoizmus, agresivita voči sebe i ostatným. Nepozná pocity viny a súcitu, nepredvída dôsledky vlastných činov. Nevie plánovať, zotrvať pri jednej činnosti ani pestovať partnerské vzťahy. Chýba mu sebakritika a zo svojich nezdarov obviňuje okolie.

Emočne nestabilná porucha osobnosti:

Ľudia s poruchou emócií sa prejavujú impulzivitou a zbrklosťou. Emočná labilita vrcholí v návaloch intenzívneho hnevu, ľahko sa rozčúlia, najmä, keď sú kritizovaní. Majú problém odložiť momentálne uspokojenie. Rozdeľujú sa na dva typy. Impulzívny, ktorý je náladový, nevypočítateľný, výbušný, konfliktný. Nevydrží dlhšiu dobu pri jednej pracovnej činnosti, očakáva okamžitý úžitok či odmenu. Kritika v ňom vzbudzuje nenávisť až násilie. Druhý typ je hraničný, u ktorého je častý bezdôvodný hnev. Nemá reálnu predstavu o vlastnej osobe. Nevie sa zdravo rozhodovať, má strach z odmietnutia, čo podnecuje podráždenosť, úzkostné stavy a pocity prázdnoty, ktoré môžu vyústiť do krátkodobej depresie. Niekedy žije ohrozujúcim spôsobom života, môže mať sklony k samovražde. Máva ťažkosti udržať si stále zamestnanie.

Histrionická porucha osobnosti:

Často sú to kolegovia, ktorí na seba radi pútajú pozornosť. Sú nápadní, atraktívne odetí, hovoria pútavo, s dramatickým podtextom a disponujú hereckým nadaním. Očakávajú prijatie a kladné hodnotenie od ostatných. Ak sa im nedostáva, prejavujú nespokojnosť, reagujú neprimerane emotívne až detinsky, majú nízku frustračnú toleranciu. Môže sa to prejaviť i problém s odložením vlastných potrieb a sklonmi dávať veciam erotické zafarbenie. Môžu mať romániky na pracovisku. Nepríjemné zážitky vytesňujú alebo somatizujú do telesných ťažkostí.

Narcistická porucha osobnosti:

Kolega "Narcis" môže pôsobiť veľmi sebavedomo, charizmaticky a dokonalo. Po ďalšom obhliadnutí aj arogantne, dominantne a domýšľavo. Trpí pocitom velikášstva a privilegovanosti. Potrebuje byť obdivovaný a uctievaný okolím. Ak to tak nie je, dokáže na oplátku kruto ublížiť. Používa psychické násilie, hnev, manipuláciu, ignoráciu až zavrhnutie druhého, keď nesplní jeho nároky. Má nízku schopnosť empatie. Sám pritom môže v hĺbke duše trpieť neistotou, osamelosťou, neláskou k sebe, úzkosťami a depresiami. Časť narcistických osobností kritiku okolia nevníma, pre zvyšok je neznesiteľná a ponižujúca, vyvoláva hnev a pomstu. Svojím správaním vlastne maskujú hlboké pocity menejcennosti a nedostatočnosti.

Strachopudi a nesmelí

Vyhýbavá porucha osobnosti:

Tento kolega má problém nadväzovať sociálne vzťahy, pri neúspechu hľadá chybu v sebe. Pociťuje neistotu z toho, či je prijímaný ostatnými. Z medziľudských kontaktov má obavy a pociťuje vnútorné napätie, inklinuje k izolácii od spoločnosti. Považuje sa za nezaujímavého pre ostatných a má nadmerné obavy z vystúpenia na verejnosti. Túži po prijatí a ocenení, sužuje ho strach z neúspechu. Často sa u neho vyskytuje úzkosť a depresívne pocity. Obavy zo zlyhania ho spomaľujú aj v pracovných činnostiach, najmä keď pracuje pred očami kolegov.

Závislá porucha osobnosti:

Stretnutie so spolupracovníkom so závislou poruchou môže byť náročné na trpezlivosť. Tieto typy sa na pracovisku prejavujú nízkou iniciatívou a neschopnosťou samostatne sa rozhodnúť, snažia sa získať radu a podporu od ostatných. Boja sa prejaviť svoj názor. Majú tendenciu vytvárať si závislosť na druhých ľuďoch, ktorým sa potom podriaďujú a prenášajú na nich zodpovednosť za rozhodnutia. Sami sa cítia bezmocní, žijú s pocitom, že sa sami o seba nezvládnu postarať, majú prehnaný strach z opustenia a samoty. Velebia človeka, ku ktorému sa upnú a prispôsobia sa mu. V prípade ohrozenia vzťahu majú sklon k úzkostiam a depresii.

Ako jednať s narušenými osobnosťami v práci

Určitá cesta, ako jednať s kolegami s poruchou osobnosti, je použitie kritického myslenia. Urobiť si vlastný názor na vec racionálnym uvažovaním a overovaním faktov, ktoré sú nám k dispozícii. Dôverovať, ale preverovať. Za svojím názorom je potrebné si stáť, obhájiť ho nezvratnými argumentami a nenechať sa tlačiť do kúta. Dôležité je konať vždy na rovinu.

Všeobecne sa oplatí odolať momentálnej výzve ku konfliktu a vo chvíľach vypätých emócií počkať až na vyhasnutie afektu. S odstupom sa o príčine napätia porozprávať. Zrýchlené typy sa možno pokúsiť jemne upokojovať, spomalené povzbudzovať. Každého kolegu je na mieste úprimne pochváliť, keď je za čo. Kritiku tlmočiť len medzi štyrmi očami a konštruktívne, teda ako možnú nápravu situácie alebo správania, a nevnímať to ako útok na kolegovu osobnosť.

Zásadné je prijímať každého človeka s rešpektom a toleranciou k možným odchýlkam od bežnej normy, ak však svojím konaním neubližujú ostatným. Je potrebné si uvedomiť, že poruchu osobnosti neprevychováme ani neodstránime, môžeme len pomôcť zmierniť patologické prejavy správania. Kľúčové je kolegovi načúvať, zvažovať slová, nebrať si udalosti príliš osobne a uvedomovať si, že väčšinou za podobnými ťažkosťami stojí nedostatok lásky v detstve, nízke sebavedomie a narušená sebaúcta. Je však nevyhnutné nastaviť hranice, ktoré nás ochránia, a podľa potreby ich diplomaticky pripomínať. Môžu mať aj písomnú podobu vo forme pravidiel správania sa na pracovisku.

Zopár slov na záver

Snaha vyjsť dobre alebo aspoň neutrálne so spolupracovníkom s poruchou osobnosti máva neistý výsledok. Nie vždy sa to darí a niekedy je potrebné odísť z pracoviska z pudu sebazáchovy, najmä, ak sa jedná o nadriadeného pracovníka. Niektoré narušené osobnosti vyvolávajú okolo seba silný stres, môžu aj šikanovať kolegov. Žiadne negatívne prejavy a formy správania na pracovisku nesmú byť prehliadané alebo zamlčané. Treba ich oznámiť vedeniu, zavčasu razantne riešiť a programovo sa venovať prevencii nežiaducich javov na pracovisku.

{{ poll.title }}

  • {{ question.text }} *
  • Vyhodnotenie
    Úspešnosť
    {{ succeeded.percent }}%
    Počet správnych odpovedí
    {{ succeeded.count }}/{{ questions.length }}

Viac o téme: Pracovisko Kolegovia Duševné zdravie Poruchy osobnosti
  • Autor: © Zoznam/el
  • Zdroj: Foto: Getty, HROnline

Súvisiace články