Už necítime nadšenie ako kedysi? Pracujeme, ale niekam to nevedie? Možno je čas prehodnotiť, kam smeruje naša kariéra.
Nie vždy to musí byť o výpovedi
Nie každá pracovná kríza musí automaticky viesť k zmene zamestnávateľa. Niekedy stačí úprimný rozhovor so šéfom, zmena projektu alebo nový impulz. No niekedy je odchod to najlepšie rozhodnutie, aké môžeme pre svoju budúcnosť urobiť.
Ako teda spoznať, že sme uviazli a je čas posunúť sa ďalej?
1. Každé ráno máme chuť utiecť (alebo aspoň vypnúť budík navždy)
Ranné vstávanie nikdy nebolo úplne príjemné. Ale ak je každé pondelkové ráno malou existenčnou krízou a my odpočítavame hodiny do víkendu už v pondelok doobeda, niečo nie je v poriadku.
2. Už sa nič nové neučíme
Pamätáme si ešte ten pocit, keď sme sa učili nové veci, rozvíjali sa a mali pocit rastu? Ak sa už mesiace alebo roky točíme v kruhu, robíme stále to isté a naše schopnosti stagnujú, je to jasný signál.
3. Naša práca nemá žiadny presah
Máme pocit, že naša práca nemá zmysel? Že prispievame len k číslam v tabuľke, ale necítime žiadny vplyv ani zadosťučinenie? Potrebujeme viac ako výplatnú pásku – potrebujeme niečo, čo nás napĺňa.
4. Chýba nám spätná väzba a uznanie
Každý z nás potrebuje cítiť, že to, čo robí, má hodnotu. Ak roky pracujeme naplno a nikto si to nevšíma, skôr či neskôr nás to začne ničiť. Pracovné prostredie bez uznania nás oberá o motiváciu.
5. Nepáči sa nám, akými ľuďmi sa stávame
Stres, vyhorenie, cynizmus. Ak máme pocit, že práca z nás robí niekoho, kým nechceme byť – je to vážny dôvod zastaviť sa a zamyslieť. Kariéra by nás mala rozvíjať, nie deformovať.
6. Peniaze sú fajn, ale nestačia
Môžeme mať slušný plat, ale ak chodíme do práce s odporom a nevidíme zmysel, peniaze to dlhodobo nezachránia. Finančná stabilita je dôležitá, no nie je jediným meradlom spokojnosti.
7. Nikam sa neposúvame – a ani nevidíme ako by sme mohli
Žiadne nové príležitosti, žiadne školenia, žiadne posuny. Ak nevidíme v práci budúcnosť, ak sa nemáme kam vyvíjať, hrozí, že sa staneme len „výplňou“ v systéme.
8. Závistlivo pozeráme na kariéry iných
Možno sledujeme kolegov z bývalej práce, kamarátov zo školy alebo ľudí na LinkedIne – a hovoríme si: „Aj ja som mohol byť niekde úplne inde.“ Závisť nie je príjemná, ale často nám ukazuje, čo v hĺbke duše chceme.
9. Nevieme si predstaviť, že by sme túto prácu robili o rok (nieto ešte o 5)
Predstava, že o rok budeme sedieť na tej istej stoličke a riešiť tie isté veci, nás skôr desí než upokojuje? To nie je len únava – to je signál.
10. Tajne (alebo aj otvorene) snívame o niečom úplne inom
Možno túžime tvoriť, podnikať, učiť, cestovať, zmeniť odbor… Niečo v nás volá po zmene, no ignorujeme to, lebo „teraz nie je vhodný čas“. Pravda je, že vhodný čas nepríde nikdy – ak si ho sami nevytvoríme.
Tak čo teraz?
Ak sme sa v niektorých bodoch našli, neznamená to, že musíme hneď podať výpoveď. Skúsme najprv zhodnotiť, čo by sa dalo zmeniť v rámci našej súčasnej práce. Môžeme otvoriť tému s nadriadeným, požiadať o nové výzvy, školenia, zmenu zamerania.
Ale ak ani po úprimnom pokuse o zmenu necítime posun, je úplne v poriadku začať hľadať niečo nové. Nie z paniky, ale z vedomého rozhodnutia, že si zaslúžime viac než stagnáciu.
A ešte niečo na záver
Žiadna práca nie je dokonalá. No ak nám dlhodobo berie viac, než dáva, je čas sa zastaviť. Naša kariéra nie je len o životopise – je to cesta, ktorá má prinášať rast, zmysel a spokojnosť.
A ak to práve teraz nefunguje? Možno je ten najvyšší čas pohnúť sa ďalej.
