Ťaží vás pocit, že musíte byť v karanténe produktívny? Nie je to tak

Zdroj: oddych, čítanie, posteľ, papiere

Sociálne siete vo vás môžu vyvolať pocit, že so všetkým tým "časom navyše" v čase lockdownu nenarábate správne. Ale aj keď iba zostanete doma a budete sa starať len o tie základné veci, úplne to stačí.

Keď si Dave Kyu, tridsaťštyriročný umelecký kurátor z Filadelfie, uvedomil, že bude ešte nejaký čas pracovať z domu, začal si v duchu predstavovať, čo všetko stihne urobiť. "Kúpili sme farby a náradie, povedali sme si, že si konečne vyrobíme tú skriňu do kuchyne. Sľubovali sme si to už strašne dlho," povedal. Utiekli dva týždne a ani on, ani jeho žena ešte na nič nesiahli. Majú dve deti a náročnú prácu, takže sa im o čase navyše môže iba snívať. "Bola to hlúpa predstava," hovorí pre New York Times Dave Kyu. "Je to oveľa náročnejšie a oveľa viac stresujúce, než som čakal."

Uprostred globálnej pandémie, ktorá ovplyvnila takmer všetky aspekty moderného života, ľudia prichádzajú na to, že byť produktívny je stále ťažšie. "Je to všade," hovorí Julia Ulstrupová, Päťdesiatsedemročná fotografka z Colorada. "Blogy, sociálne siete, emaily, všetky sa dnes venujú jednej téme: Musíte tráviť čas produktívne! Ako keby som sa za normálnych okolností flákala ..."

Prečo nám to akosi nejde

"Byť produktívny nie je úplne jednoduché ani v za normálnych okolnosti, o to komplikovanejšie uprostred globálnej krízy," hovorí Chris Bailey, autor knihy Hyperfocus: ako sa sústrediť vo svete plnom rozptýlenia a zábavy. "Predstava, že teraz budeme mať veľa voľného času, je veľmi pekná, bohužiaľ je ale opak pravdou. Sme doma, pretože musíme byť doma, a kvôli tomu všetkému, čo sa okolo nás deje, sa nesústredíme."

Keď Sáre Johnsonovej oznámili v práci (pracuje vo filantropické spoločnosti), že bude robiť z domu, vytvorila si podrobný zoznam všetkých vecí, ktoré chcela zvládnuť za tie tri hodiny, ktoré denne ušetrí dochádzaním do práce. "Minulý víkend som mala pocit, že ten čas, ktorý som získala nevyužívam naplno. Každý deň mám na programe hodinu cvičenia. Potom tri hodiny vybavovania telefonátov, okolo obeda prechádzka, popoludní práca mimo počítač, potom varenie večere a večerný beh." Nič z toho sa ale nestalo pravidlom.

Ten pocit, že musím dokázať za každú cenu viac, a to aj počas globálnej krízy, je prejavom toho, čo americký novinár Nick Martin opisuje ako "predstavu, že každá sekunda našich životov musí byť zhodnotená a využitá k osobnému profitu a sebazdokonaľovaniu". Drew Millardová to hovorí priamo: Keď máte to šťastie, že máte prácu, jediná osoba, ktorá sa stará o to, čo robíte práve teraz, je váš šéf. Novinárka Anne Helen Petersenová k tomu dodáva: "Sme zvyknutí na to, že každú chvíľu musíme tráviť produktívne. Dám bizarný príklad: Ak počas večernej prechádzky počúvame podcasty, budeme lepšie informovaní, čo z nás robí lepších ľudí." Je pravda, že keby sme si išli na prechádzku "iba" si vyčistiť hlavu, tak sme ľudia o niečo horší...

Stresovať sa v čase, ktorý je stresujúci nemá zmysel

Anne Petersenová tiež uvádza, že snaha optimalizovať každú jedinú minútu je zreteľne vidieť hlavne u mileniálov. Veľa z nich sa snaží stíhať doma popri práci aj starostlivosť o deti. "Naše mozgy majú scestné predstavy o produktivite. Buď sa ich vzdáme, alebo sa budeme cítiť celý čas zle."

Maggie Schumanova prežíva podobný problém: Jej rodina sa zúčastnila výzvy Pelotón, ktorú vyhlásila platforma zameraná na domáce cvičenie. "Každý deň mi niekto pošle zelený odznak, čo znamená, že splnil svoj denný cieľ. No a ja si teraz hovorím: Tiež by som to mala zvládnuť! Ale neurobím to, takže mám pocit, že som zlyhala." Keď ju sestra vyzvala na Instagrame k tomu, aby každý deň robila kľuky, odmietla. Namiesto toho si založila denník a snažia sa prijíať veci také, aké sú. "Ľudia sa neustále snažia niečo vymýšľať, prísť s novým prevratným nápadom, robiť čokoľvek, aby si mohli povedať, že ten čas doma využívajú účelne," hovorí Schumanová. "Ja sa snažím jednoducho byť spokojná - len tak."

"Mnohým Američanov teraz hrozí, že sa ocitnú bez práce," hovorí Noelle Kelsova, tridsaťosemročná konzultantka, ktorá sa snaží, aby neprepadala strachu, obavám, panike alebo stresu, namiesto toho chce "jednoducho veriť a byť vďačná". "Všetok ten stres a tlak môže byť neuveriteľne kontraproduktívny - nemá zmysel sa stresovať v čase, ktorý je dosť stresujúci sám o sebe."

Hlavne „neoptimalizujme“

Adam Hasham, produktový manažér z Washingtonu, hovorí, že je len otázkou času, kedy si ľudia uvedomia, že všetka táto optimalizácia času je úplne zbytočná. "Už nevidím svetlo na konci tunela," hovorí a dodáva, že jeho optimizmus sa už dávno niekde stratil: "Ako by vám niekto držal hlavu pod vodou."

Novinárka Anne Petersenová tvrdí, že hlavné je v týchto časoch zachovať súcit: "Každý sa s tým vyrovnáva inak a bohužiaľ dnes máme skôr tendenciu vysmievať sa ľuďom, ktorí sa s tým vyrovnávajú inak ako my, alebo majú inak nastavenú celú situáciu." Chce to teda hlavne empatiu. Podľa Chrisa Baileyho navyše pomáhajú malé radosti: "Urobte si s partnerom či partnerkou dobrú večeru, otvorte si fľašu vína. Prechádzame náročným obdobím, musíme to brať s nadhľadom."