Pri porovnávaní miezd v Európe je dôležité rozlišovať medzi hrubým a čistým platom. Kým hrubá mzda pôsobí na papieri atraktívne, realitu každodenného života určuje práve to, čo si zamestnanec reálne odnesie domov – teda čistá mzda. A práve v tom nastávajú medzi jednotlivými krajinami výrazné rozdiely.
Tieto rozdiely vznikajú najmä v dôsledku rozličných daňových systémov, výšky sociálnych a zdravotných odvodov či podpory rodín s deťmi, ktorá môže mať v niektorých krajinách formu daňových úľav, prídavkov alebo tzv. negatívnej dane z príjmu.
Na základe údajov Eurostatu za rok 2024 porovnal portál Euronews čisté mzdy v 31 európskych krajinách – vrátane všetkých členov EÚ, ako aj Švajčiarska, Nórska, Islandu a Turecka – pričom sa zameral na tri modelové situácie: slobodný človek bez detí, jeden zarábajúci rodič s dvoma deťmi a dvaja pracujúci rodičia s deťmi.
Slobodný človek bez detí
Ak žijete sami a nemáte deti, podľa európskeho priemeru si po zdanení ponecháte 68,6 % z hrubej mzdy. Inak povedané, pri hrubej mzde 1 000 eur vám po odvodoch a daniach ostane približne 686 eur.
Nie vo všetkých krajinách je to však také výhodné. V Belgicku si zamestnanci ponechajú len 60,3 %, čo je najmenej spomedzi všetkých sledovaných štátov. Pod hranicou dvoch tretín sú aj Litva, Nemecko, Rumunsko, Dánsko, Slovinsko a Maďarsko, kde štát odoberie väčšiu časť príjmu.
Na druhej strane, v desiatich krajinách si zamestnanci ponechajú viac než 75 % svojej mzdy. Medzi nimi nájdeme Cyprus (84,4 %), Švajčiarsko, Estónsko, Česko, Bulharsko, Španielsko, Švédsko, Poľsko, Portugalsko a Slovensko, ktoré s podielom 75,9 % patrí k najvýhodnejším krajinám pre slobodných zamestnancov bez detí.
Jeden zarábajúci rodič s dvoma deťmi
Rodinná situácia výrazne mení výsledky. V prípade, že je v domácnosti jeden pracujúci rodič s dvoma deťmi, priemerný čistý príjem v EÚ predstavuje 82,6 % z hrubej mzdy. V niektorých krajinách však štátna podpora dosahuje takú úroveň, že si rodina reálne polepší oproti hrubému príjmu.
Na Slovensku dosahuje čistý príjem v tejto kategórii až 107,1 %, čo znamená, že rodina dostane po zdanení a započítaní benefitov viac, než koľko oficiálne zarobí. Podobne je na tom Poľsko (102,5 %).
Vysoký podiel čistého príjmu zaznamenali aj Luxembursko, Portugalsko, Česko a Švajčiarsko, kde rodiny získavajú viac ako 90 % z hrubej mzdy. Na opačnom konci rebríčka stojí Rumunsko (70,4 %) a pod 75 % sa pohybujú aj Turecko, Dánsko a Fínsko.
Zaujímavé sú aj medziročné rozdiely – Slovensko zaznamenalo najväčší nárast oproti bezdetnému jednotlivcovi (+31,2 percentuálneho bodu), nasledované Poľskom (+26,6) a Luxemburskom (+22,4). Je zrejmé, že v týchto krajinách štát rodiny s deťmi výrazne podporuje.
Dvaja pracujúci rodičia s dvoma deťmi
Ak v rodine pracujú obaja rodičia, ich spoločný čistý príjem dosahuje v priemere 73,6 % z hrubej mzdy. Hoci prítomnosť detí má stále pozitívny vplyv, rozdiely oproti bezdetným jednotlivcom už nie sú také výrazné.
Slovensko aj v tejto kategórii vedie s čistým príjmom 88,9 %, čo je najvyšší podiel spomedzi všetkých sledovaných krajín. Belgicko, naopak, ostáva na chvoste so 65,8 %.
Z porovnania vyplýva, že v prípade dvojpríjmových domácností sú daňové úľavy a rodinné benefity menej citeľné, keďže sa rozdeľujú medzi dvoch pracujúcich. Výrazný nárast oproti bezdetným jednotlivcom zaznamenalo len osem krajín, čo naznačuje, že väčšina štátov má pre túto skupinu obmedzenú podporu.
Spočítané, podčiarknuté
-
Slobodný zamestnanec si ročne odnesie v priemere 29 573 € z hrubej mzdy 43 105 €
-
Jednorodičovská rodina s rovnakou hrubou mzdou si vďaka podpore štátu prilepší na 35 656 € ročne
-
Dvojpríjmová domácnosť s deťmi má čistý príjem 63 523 € ročne
Len samotná prítomnosť detí a status rodiny znamená prilepšenie o viac ako 7 000 € ročne oproti bezdetnému jednotlivcovi.
Zároveň však treba dodať, že medzi krajinami existujú výrazné rozdiely: v Turecku a Bulharsku sa čisté ročné príjmy pohybujú okolo 11 000 €, zatiaľ čo vo Švajčiarsku môžu dosiahnuť aj viac než 85 000 €.
Čo si z toho odniesť?
Ak uvažujete nad prácou v zahraničí alebo sledujete vývoj miezd u nás doma, oplatí sa pozerať nielen na hrubý plat, ale najmä na to, čo z neho reálne ostane po zdanení. Slovensko v tomto porovnaní obstálo prekvapivo dobre – najmä pre rodičov s deťmi, ktorí môžu vďaka podpore od štátu získať výrazne vyšší čistý príjem než ľudia v niektorých západných krajinách.
Ak vás zaujíma, ako sa v jednotlivých štátoch menia reálne mzdy v dôsledku inflácie, cien energií či politických rozhodnutí, sledujte Karierainfo.sk. V nasledujúcich týždňoch sa podrobne pozrieme na to, kde si Európania reálne prilepšili a kde nie.
