Na Slovensku sa skracuje priemerný pracovný čas, no skrátené úväzky zostávajú stále raritou. Zatiaľ čo v západnej Európe sú bežnou formou flexibility, u nás takto pracujú len 4 % ľudí. Ide o nevyužitý potenciál, ktorý by mohol pomôcť nielen rodičom, ale aj celej ekonomike.
Robíme o 2,5 týždňa menej
Podľa údajov Eurostatu a analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša sa priemerný počet odpracovaných hodín na Slovensku od roku 2008 znížil o takmer dve hodiny týždenne. Znie to ako malý posun, no v prepočte na celý rok ide o približne 2,5 týždňa. Tento trend sledujeme v celej EÚ, kde bol priemerný pokles 1,9 hodiny týždenne.
Napriek tomu však Slovensko patrí medzi krajiny s najdlhším pracovným časom v EÚ – priemerne odpracujeme 37,9 hodiny týždenne. V Holandsku je to len 32,1 hodiny. Rozdiel tkvie najmä v rozšírení skrátených úväzkov, ktoré sú u nás stále výnimkou.
Skrátené úväzky: výhoda, ktorú si nevieme dovoliť?
V EÚ-27 pracuje na skrátený úväzok v priemere 17 % zamestnancov. V eurozóne je to takmer 20 %. Na Slovensku? Len 4 % (vo veku 20 až 64 rokov). Ešte nižší podiel má len niekoľko krajín na periférii EÚ. V susednom Rakúsku pracuje na skrátený úväzok až 31 % ľudí, pričom ide najmä o ženy. To zároveň prispieva k vyššiemu rodovému mzdovému rozdielu – no zároveň umožňuje vyššiu participáciu žien na trhu práce.
U nás je skrátený úväzok často vnímaný ako výnimka pre študentov alebo matky. V skutočnosti by mohol byť riešením pre:
- rodičov po rodičovskej dovolenke,
- ľudí v prechode medzi zamestnaniami,
- pracovníkov so zdravotným obmedzením,
- starších ľudí, ktorí chcú zostať aktívni,
- a v neposlednom rade aj pre tých, ktorí si chcú zachovať rovnováhu medzi prácou a životom.
Prečo u nás skrátené úväzky nefungujú ?
Dôvodov je hneď viacero. Prvým je kultúra práce. Na Slovensku sa stále oceňuje lojalita cez prítomnosť. Mnoho zamestnávateľov vníma skrátený úväzok ako menej výkonný alebo „dočasný“ režim. Ďalej sú to zákonné nastavenia a odvody. Skrátené úväzky môžu byť pre zamestnávateľov administratívne náročnejšie alebo finančne nevýhodné.
A nemôžeme opomenúť ani nízku ponuku takýchto miest. Mnohé firmy skrátka neponúkajú skrátené úväzky, ani keď by ich vedeli organizačne zvládnuť.
Budúcnosť flexibilnej práce?
Ako ukazujú dáta, skrátenie pracovného času samo o sebe nemusí stačiť. Slovensko má priestor na zlepšenie v oblasti flexibility – a práve skrátené úväzky by mohli byť jednou z ciest. Najmä ak chceme:
- zvýšiť zamestnanosť žien, ktoré sa často po rodičovskej ťažko vracajú do práce na plný úväzok,
- podporiť duševné zdravie a rovnováhu medzi prácou a súkromím,
- prispôsobiť sa novej ekonomike, ktorá smeruje viac k službám a znalostiam ako k pásovej výrobe.
Slovensko má šancu priblížiť sa k vyspelým krajinám aj v oblasti flexibility práce. Chce to však zmenu prístupu – nielen legislatívneho, ale aj mentálneho. Skrátený úväzok nemusí byť riešenie pre každého, ale mal by byť dostupnou možnosťou pre každého, kto ho potrebuje.
