Európa zažíva historický míľnik v oblasti zamestnanosti. V roku 2024 pracovalo až 75,8 % ľudí vo veku 20 až 64 rokov, čo predstavuje približne 197,6 milióna zamestnaných Európanov. Je to najvyšší podiel, aký sme tu od roku 2009 videli, a navyše o 0,5 percentuálneho bodu viac než v roku 2023. V porovnaní s rokom 2022 hovoríme dokonca o náraste 1,2 bodu.
Medzi členskými štátmi EÚ vynikajú Holandsko (83,5 %), Malta (83,0 %) a Česko (82,3 %) s najvyššou zamestnanosťou. Na opačnom konci rebríčka nájdeme Taliansko (67,1 %), Grécko (69,3 %) a Rumunsko (69,5 %). Slovensko skončilo so zamestnanosťou 78,1 %.
Ľudia sú kvalifikovanejší na svoje zamestnanie
Ďalšou zaujímavou témou je podľa Eurostatu otázka takzvanej „over-qualification“, teda zamestnávania vysokoškolsky vzdelaných ľudí na pozíciách, ktoré formálne vyžadujú nižšiu úroveň vzdelania. V roku 2024 dosahovala táto miera v celej EÚ priemerne 21,3 %, pričom rozdiel medzi mužmi (20,5 %) a ženami (22 %) naznačuje, že ženy sú o niečo častejšie „prevzdelané“ pre svoj post.
Najviac takýchto prípadov hlásia Španielsko (35,0 %), Grécko (33,0 %) a Cyprus (28,2 %), naopak najmenej Luxembursko (4,7 %), Chorvátsko (12,6 %) a Česko (12,8 %).
Zaujímavosťou je aj to, že v 21 krajinách EÚ majú ženy vyššiu mieru prevzdelanosti než muži, pričom výrazný rozdiel vidno najmä v Taliansku (o 7,7 percentuálneho bodu viac pre ženy), na Slovensku (o 6,4 bodu viac) a Malte (o 5,3 bodu viac). V šiestich krajinách je to opačne, najmä v Litve (o 5,2 bodu viac pre mužov), Lotyšsku (o 2,6 bodu viac) a v Estónsku (+2,5 bodu)
Tieto údaje poukazujú na dynamiku pracovného trhu. Hoci zamestnanosť v Európe láme rekordy, mnohí vysokoškoláci pracujú na pozíciách, na ktoré by teoreticky stačilo nižšie vzdelanie. Zamestnávatelia tak majú dôvod zamyslieť sa, ako lepšie využiť potenciál ľudí s vyšším vzdelaním, a uchádzači zas môžu hľadať spôsoby, ako svoje znalosti a zručnosti naplno uplatniť.
