Slovensko patrí medzi krajiny s nižšou životnou úrovňou v rámci Európskej únie, ak sa pozrieme na hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa v parite kúpnej sily (PKS). Tento ukazovateľ porovnáva, čo si ľudia v rôznych krajinách reálne môžu dovoliť za svoje príjmy. Podľa Eurostatu dosahuje Slovensko úroveň 75 % priemeru EÚ. Nižšie sú len Lotyšsko (71 %), Grécko (70 %) a Bulharsko (66 %).
V porovnaní s okolitými krajinami – ako je Česko, Maďarsko či Poľsko – má Slovensko najnižšiu životnú úroveň. Zaujímavé je, že krajiny ako Rumunsko, ktoré ešte donedávna patrili medzi najchudobnejšie, nás rýchlo dobiehajú. Napríklad minimálna mzda v Rumunsku po prepočte na PKS dosahuje 1 340 eur, zatiaľ čo na Slovensku len 973 eur.
Aj keď mzdy na Slovensku v posledných rokoch mierne rástli, reálne príjmy (teda to, čo si za ne vieme kúpiť) zostávajú nízke. Podľa údajov Eurostatu bol v roku 2023 čistý mesačný príjem bezdetného zamestnanca na Slovensku v prepočte 1 230 eur, čo je najmenej spomedzi porovnávaných krajín EÚ. Priemer Únie pritom dosahuje približne 2 300 eur. V prípade rodiny s dvomi deťmi a jedným živiteľom bol príjem na Slovensku 1 533 eur, pričom priemer EÚ je 2 828 eur.
Čo to znamená pre bežného zamestnanca?
Aj keď zarábame viac ako pred pandémiou, naše platy stále nestačia na životnú úroveň, ktorú majú ľudia v iných európskych krajinách. Slováci si môžu za výplatu dovoliť menej tovarov a služieb, čo ovplyvňuje kvalitu života. Navyše, ak ekonomika nenájde nové impulzy na rast a nezvýši konkurencieschopnosť, hrozí, že za ostatnými krajinami zaostaneme ešte viac. Pre zamestnancov to znamená, že napriek pracovitosti zostávajú ich reálne príjmy nízke – a zvyšovanie životnej úrovne bude bez systémových zmien len pomalé a neisté.
Chlieb lacnejší nebude: Ako sa pripraviť na budúcnosť?
Investujte do seba a zručností, ktoré budú mať hodnotu aj o pár rokov. Aj keď jednotlivci nemajú priamy vplyv na ekonomickú výkonnosť krajiny, majú možnosť ovplyvniť svoju osobnú situáciu. V čase, keď životná úroveň rastie pomaly a konkurenčné výhody Slovenska slabnú, je kľúčové zamerať sa na zvyšovanie vlastnej hodnoty na pracovnom trhu.
Podľa medzinárodných štúdií (OECD, Svetové ekonomické fórum) budú v najbližších rokoch čoraz dôležitejšie najmä tieto zručnosti:
-
digitálna gramotnosť a práca s dátami, vrátane základného porozumenia umelej inteligencii,
-
kritické myslenie a schopnosť riešiť problémy,
-
komunikačné a prezentačné zručnosti, aj v online priestore,
-
sebaorganizácia, time management a schopnosť pracovať samostatne,
-
emočná inteligencia, teda schopnosť pracovať s ľuďmi, viesť a spolupracovať.
Dlhodobo sa oplatí sledovať aj odvetvia s rastúcim potenciálom, ako je IT, zdravotníctvo, energetika, zelené technológie či kybernetická bezpečnosť. Rozvíjať sa môžete aj popri zamestnaní – prostredníctvom online kurzov, certifikácií alebo dobrovoľných projektov.
Aj keď rast ekonomiky nemáte vo svojich rukách, investícia do vlastného rozvoja a učenia sa nových vecí je najistejšia cesta k vyššej životnej úrovni – bez ohľadu na to, ako sa mení okolie.
