Parlament schválil koncom novembra zásadnú úpravu transakčnej dane, ktorá začne platiť od apríla 2025. Tvorcovia si od nej sľubujú stovky miliónov eur navyše do štátneho rozpočtu, no odborníci upozorňujú na viaceré medzery, ktoré môžu umožniť firmám platiť oveľa menej, než sa pôvodne očakávalo.
Kto bude platiť a kto nie?
Pôvodná verzia zákona rátala s tým, že transakčná daň zaťaží najmä slovenské subjekty a neziskový sektor vrátane cirkví. Po schválených zmenách však daň nebudú platiť viaceré typy subjektov z verejnej správy a tretieho sektora. Naopak, rozširuje sa na fyzické a právnické osoby, ktoré majú sídlo alebo podnikajú na Slovensku, či dokonca na zahraničné spoločnosti s tuzemským bankovým účtom.
Novela mení nasledovné:
- Daň nebudú platiť okrem štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, územná samospráva, Sociálna poisťovňa, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, cirkvi a náboženské spoločnosti, záujmové združenia právnických osôb, neinvestičné fondy, organizácie s medzinárodným prvkom, subjekt výskumu a vývoja, občianske združenia a nadácie, Slovenský červený kríž, SAV, Matica slovenská, turistické informačné centrá a územné organizácie cestovného ruchu.
- Daň sa, naopak, rozšírila na všetky fyzické osoby- podnikateľov a právnické osoby, ktoré majú bankový účet a ktoré:
- majú sídlo alebo miesto podnikania na Slovensku alebo
- majú slovenský bankový účet (vrátane zahraničných osôb, ktoré síce nepodnikajú na Slovensku, ale majú na Slovensku bankový účet napr. kvôli projektom spoločného financovania), alebo
- vykonávajú činnosť v tuzemsku (napr. zahraničné osoby, ktoré nie sú v zapísané v ORSR, ale vykonávajú nejakú činnosť na Slovensku, napr. platitelia DPH podľa § 5).
„Rozšírením subjektov, ktorí majú platiť transakčnú daň, sa štát snaží zvýšiť príjmy. Ako vyslovene zvláštne sa však javí zahrnutie zahraničných subjektov, ktoré na Slovensku nepodnikajú podľa slovenského obchodného práva a z nejakého dôvodu tu len majú bankový účet. Zákon tiež nedefinuje o akú činnosť na Slovensku má ísť pri zahraničných osobách, aby bolo predmetom dane. Z nepresných definícií vzniká právna neistota u daňovníkov a platiteľov na Slovensku, “ hovorí v tlačovej správe Ľubomíra Murgašová, daňová odborníčka z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Ako bude transakčná daň fungovať?
Transakčná daň sa bude platiť z odchádzajúcich (debetných) platieb z bankových účtov vo výške 0,4 % (maximálne do 40 eur). Hotovostné výbery budú zdaňované sadzbou až 0,8 % bez horného limitu. Ďalej to bude ročný poplatok 2 eurá za vydanú platobnú kartu, pričom samotné kartové platby dodatočnej dani nepodliehajú.
Veľkou otázkou zostáva, ako sa bude uplatňovať tzv. „preúčtovanie nákladov“. Legislatíva tento pojem nepozná a spôsob, akým ho budú daňovníci musieť preukázať, je nejasný. To zvyšuje administratívnu záťaž a právnu neistotu.
Ak transakcie prebehnú cez slovenské účty, daň vyráta a odvedie banka. V prípade zahraničných účtov či pri preúčtovaní nákladov si však daňovník bude musieť pomôcť sám – vypočítať a odviesť daň aj podávať oznámenia. Firmy či živnostníci, ktorí ešte nemajú samostatný podnikateľský účet, si ho budú musieť zriadiť do konca marca 2025.
Cesta k nulovej dani? Parlament otvoril dvere
Kľúčovou dierou v legislatíve je povinnosť podnikateľov oznámiť banke „osobitný účet“, z ktorého sa vykonávajú transakcie, ktoré nie sú predmetom dane. V dôsledku nepresného znenia však môžu firmy na tento osobitný účet zahrnúť v podstate všetky svoje bežné bankové operácie. Výsledkom môže byť situácia, kedy banka nebude strhávať daň z takýchto účtov vôbec.
„Formulácia zákona v rozsahu tejto oznamovacej povinnosti pre všetky podnikateľské subjekty, ktoré majú účty v slovenských bankách, má potenciál znížiť výber dane skrz slovenské bankové účty na nulu. Najlepšie si to ukážeme na príklade,“ vysvetľuje Murgašová.
Príklad:
Slovenská právnická osoba A má otvorený bankový účet u slovenskej banky. Podľa znenia novely zákona má firma A oznámiť banke osobitný účet, z ktorého sa vykonávajú transakcie, ktoré nie sú predmetom dane (úhrady kartou, platenie daní a odvodov, prevody medzi bankovými účtami daňovníka u tej istej banky a i.). To môžu byť všetky slovenské bankové účty firmy A. Zákon ďalej prikazuje banke, že má prestať vyberať daň z finančných transakcií na týchto oznámených osobitných účtoch. V prípadoch transakcií vykonávaných na slovenských bankových účtoch je platiteľom dane banka.
Po novom však zákon prikazuje banke nevyberať daň z oznámených účtov, na ktorom sa vykonávajú transakcie, ktoré nie sú predmetom dane. Keďže firma A má na bežnom účte aj platby kartou alebo prevody na svoj iný bankový účet u tej istej banky, firma A vykonáva na tomto účte transakcie, ktoré nie sú predmetom dane, tzn. po oznámení jej banka nebude strhávať daň zo žiadnej transakcie na tomto účte. Daňovník si transakčnú daň zároveň ani nemôže vypočítať sám, lebo v tomto prípade nie je platiteľom dane. Pri splnení litery zákona je vybraná daň v tomto prípade nula. Toto však pravdepodobne nebolo úmyslom zákonodarcu.
Očakávané príjmy a možný dopad na ceny
Vláda pôvodne predpokladala, že v roku 2025 prinesie transakčná daň 517 miliónov eur a v roku 2026 dokonca až 726 miliónov eur. Po rozšírení okruhu daňovníkov by mohol byť výnos ešte vyšší. Presné výpočty chýbajú, pretože novela neprešla štandardným legislatívnym procesom a neexistuje k nej dôvodová správa.
Podnikatelia už teraz rátajú dodatočné výdavky v desiatkach až stovkách tisíc eur ročne. Pri takto masívnych nákladoch možno očakávať, že sa podniky pokúsia premietnuť transakčnú daň do cien. To by mohlo zhoršiť konkurencieschopnosť Slovenska a znížiť atraktívnosť pre investorov.
Ďalším problémom je ďalšie zvýšenie ceny práce. „Daňovo-odvodové zaťaženie práce je dnes druhé najvyššie v celej EÚ hneď po Francúzsku a transakčná daň situáciu ďalej zhorší. Očakávam preto menej nových pracovných miest aj redukciu tých existujúcich a zhoršenie atraktivity Slovenska pre zahraničných investorov. Táto daň môže byť pre niektoré firmy posledným impulzom, ktoré spôsobí odchod zo Slovenska,“ vysvetľuje Ľubomíra Murgašová.
Riziko rozšírenia šedej ekonomiky
Už dnes patrí Slovensko medzi krajiny s približne 14-percentným podielom šedej ekonomiky. Transakčná daň môže tento podiel zvýšiť, keďže zdaňuje bezhotovostné operácie, ale hotovostné platby nie. Malí a strední podnikatelia sa tak môžu v snahe ušetriť na dani presunúť k platbám „na ruku“, čím štát ešte viac stratí prehľad o hospodárskych aktivitách.
Daňoví experti preto odporúčajú skôr opatrenia proti šedej ekonomike, ktoré by štátu mohli priniesť výrazne viac príjmov, než samotná transakčná daň. Keby Slovensko znížilo rozsah šedej ekonomiky na úroveň Rakúska, mohlo by ročne získať navyše až 1,6 miliardy eur.
Elektronizácia a úspory vo verejnom sektore ako riešenie?
Minister financií a finančná správa plánujú opatrenia, ktoré by mali zlepšiť výber daní – napríklad rozšírenie QR platieb či rýchlejšie zavedenie eFaktúry. Odborníci to vidia skôr ako polovičné riešenia, ktoré síce zvýšia prehľad štátu o transakciách, no aj administratívne zaťaženie podnikateľov.
Podľa Murgašovej by sa však štát mal zamyslieť aj nad nákladovou stranou – napríklad zlučovaním malých obcí, čím by sa znížili výdavky verejnej správy.
Kryptomeny ako alternatíva?
Transakčná daň sa zatiaľ netýka kryptoaktív. Ich využívanie v každodennej praxi na Slovensku je však stále zriedkavé. Aj keď by prevod z bankového účtu do kryptopeňaženky dani podliehal, následné obchodovanie už nie. Rozmach tejto alternatívy však zatiaľ odborníci neočakávajú, keďže krypto nevyužíva dostatočný počet firiem a zákazníkov.
