K tradičným „modrým golierom“ známym ako manuálne pracujúca trieda a „bielym golierom“ reprezentantom prevažne pozícií v marketingu, administratíve a manažmentu, pribudla ďalšia kategória zamestnancov tzv. „nové goliere“. Ich kariérny úspech a uplatnenie nezávisia od akademického vzdelania či nadobudnutého titulu, ale spočíva v ich schopnostiach a motivácii. Aj z toho dôvodu zamestnávatelia menia stratégie náboru zamestnancov a sú otvorení ponúknuť príležitosť práve predstaviteľom tejto pracujúcej triedy.
Celý život sa učíme a to z jedného prostého dôvodu: „Mať sa v živote dobre a robiť prácu, ktorá nás napĺňa“. Už na základnej škole stojíme pred dôležitou voľbou, ktorá môže výrazne ovplyvniť kariérne uplatnenie. Výber strednej školy je kľúčový, pre budúcnosť mladých ľudí. Po skúške dospelosti, nastáva otázka: Vhupnúť do pracovného života, alebo sa ďalej vzdelávať až k vysnenému diplomu?
Posilní éra „nových golierov“ trh práce?
Aktuálne trpí pracovný trh nedostatkom odborníkov a kvalifikovaných ľudí, a to sa nebavíme len o tom našom na Slovensku, ale jedná sa o celosvetový problém. Chýbajúce vzdelanie kandidátov nie je jediný problém, s ktorými sa spoločnosti stretávajú.
Podľa štatistík v USA až 42% zamestnancov sa povýšenia skôr desí, než by ho privítali otvorenou náručou. Dôvodom je nárast povinností, vyššie nároky na splnenie úloh, viac času tráveného v práci na úkor osobného života a v neposlednom rade neadekvátne platové ohodnotenie.
Špecializované pozície zívajú prázdnotou a zamestnávatelia sú nútení prehodnotiť kritéria vyhľadávania uchádzačov. Otvára sa tak nový obzor pre kandidátov, ktorí nemajú vysokoškolské vzdelanie a nechystajú sa ani v blízkej dobe dorábať žiadny akademický titul. Sústredenie výberového konania na tzv. „nové goliere“ - zamestnancov, ktorí majú dostatočné zručnosti, schopnosti a nechýba im motivácia, je zaručene strategickým riešením.
Zníži sa príchodom „nových golierov“ záujem mladých ľudí o vysokoškolské vzdelanie?
Zamestnanci, ktorí sa radia medzi „nové goliere“, sa vyznačujú talentom a schopnosťami osvojiť si v krátkom čase nové technické zručnosti. Sú flexibilní, ľahko formovateľní a dokážu napredovať míľovými krokmi. Čo však úplne nevylučuje ich ochotu si v budúcnosti dokončiť požadované vzdelanie. Aj z toho dôvodu sa veľmi rýchlo stávajú pre zamestnávateľov nenahraditeľnými článkami pracovných tímov.
Nemôžme preto vravieť o poklese záujmu o vysokoškolské vzdelanie. Skôr sa zvyšujú nároky na praktické využitie vedomostí a ochotu kráčať s dobou, ktorá podlieha neustálym zmenám a inováciám. Mimoriadne oceňované zručnosti sú spojené s využívaním umelej inteligencie, vďaka ktorej dokážu rýchlo nadobudnúť nové poznatky a ušetriť množstvo času.
Rýchly progres v technológiách vedie k tomu, že tradičné povolania zanikajú alebo sa transformujú, zatiaľ čo vznikajú nové pracovné pozície. Napríklad pozície spojené s umelou inteligenciou, kybernetickou bezpečnosťou či dátovou analýzou často vyžadujú špecifické technické zručnosti, namiesto tradičného akademického vzdelania.
Príkladom pokrokovo zmýšľajúcich zamestnávateľov sú aj veľké technologické firmy ako Google, Tesla či IBM, ktoré prestali pre niektoré pozície vyžadovať vysokoškolské vzdelanie. Napríklad mnohí softvéroví inžinieri sú samoukovia, ktorí získali zručnosti prostredníctvom intenzívnych kurzov alebo individuálneho štúdia.
