Ukrajina zatvorí kohútiky: Od roku 2025 zastaví dodávky ruskej ropy do Maďarska a na Slovensko

Maďarsko a Slovensko musia urýchlene hľadať nových, ne-ruských dodávateľov ropy. Kyjev sa totiž dnes nechal počuť, že hneď skraja roku 2025 zastaví prepravu ruskej ropy ropovodom Družba. Jeho južné konáre v súčasnosti tečie ropa do Maďarska, na Slovensko aj do Česka. Napríklad Česko však v budúcom roku plne prejde na dodávky ropy prostredníctvom ropovodu TAL, ktorý vedie z talianskeho prístavu Terst cez Alpy a ktorého kapacita sa na tento účel teraz navyšuje.

V inej situácii he práve Maďarsko a Slovensko. Slová Mychajla Podoljaka, poradcu ukrajinského prezidenta, predstavujú výzvu, aj keď, pravda, nie úplne nečakanú, aby rýchlo našli alternatívnych dodávateľov ropy , než je Rusko. Kyjev totiž cez svoje územie síce nepustí ropu ruskú, ropa napríklad z Azerbajdžanu alebo Kazachstanu však bude mať aj naďalej zelenú. Ropa z Kazachstanu prúdi Družbou napríklad aj do Nemecka, hoci Poľsko a nemecké médiá vlani obvinili Berlín, že ide o kamufláž a ide v skutočnosti o ropu ruskú.

Vzhľadom na súčasný postoj Ukrajiny teda hrozí pokračovanie letného stretu medzi Kyjevom na jednej strane a Budapešťou a Bratislavou na strane druhej. Maďarský petrochemický podnik MOL, pod ktorého krídla spadá bratislavská rafinéria Slovnaft, tvrdí, že o žiadnych zmenách strán dodávok Družbou informovaný nebol, ide teda o nečakaný krok.

Slovensko nakoniec tento rok v júli dovážalo niekoľkonásobne viac ruskej ropy ako v predchádzajúcich mesiacoch, ako vyplýva z údajov, ktoré tento týždeň zverejnila agentúra Bloomberg. Vo veľkom v júli tiekla ruská ropa aj do Maďarska. Nenastal teda ani najmenší výpadok v dodávkach, hoci Budapešť aj Bratislava varovali, že u nich doma môže nastať palivová kríza. A to kvôli sankciám Ukrajiny na ruskú ropnú firmu Lukoil.

Lenže výpadok ruských ropných dodávok súkromnej firmy Lukoil viac ako vykompenzoval nárast dodávok zabezpečovaný iným ruským podnikom, Tatnefť. Ten na rozdiel od Lukoilu totiž nie je ukrajinskou stranou sankcionovaný.

Kyjev s platnosťou od začiatku júla totiž síce sprísnil svoje sankcie na Lukoil, nie však na ďalšie ruské podniky, ktoré Družbou ropu prepravujú, ako je práve Tatnefť či Kremľom priamo ovládaná spoločnosť Rosnefť.

Avšak aj špičky Tatnefti sú v úzkom napojení na Kremeľ. Veď jej predseda predstavenstva, Rustam Minnichanov, je súčasne hlavou štátu Tatarstan, oddaný Vladimírovi Putinovi. Tatnefť má aj svoje korene v Tatarstane. Jej spomínaný šéf je sunnitský moslim, aj celý podnik tak ťaží zo svojej blízkosti islamskému svetu.

Cez Ukrajinu teda napriek sankciám voči Lukoilu v júli prúdilo do Maďarska a na Slovensko celkovo viac ruskej ropy, práve vďaka Kremľu oddaným Tatárom.

Aj preto chce teraz Kyjev prepravu ruskej ropy cez územie znemožniť úplne. Už teda nebude k veci pristupovať selektívne a sankcionovať iba jednu z ruských ropných firiem. Tej je zrozumiteľnejší postoj ako sankcionovanie len vybraných ruských dodávateľov, ktorý však o to viac vrások prirobí v tvárach politikom v Budapešti a Bratislave.