Môže šesťdňový pracovný týždeň zachrániť Grécko? Čaká Slovensko podobný osud?

Grécko nedávno prekvapilo kontroverzným krokom - schválilo zákon, ktorý umožňuje zamestnávateľom nariadiť šesťdňový pracovný týždeň. Mnohí to vidia ako poslednú snahu oživiť kolabujúcu ekonomiku krajiny. Ale môže toto zvýšenie pracovnej záťaže naozaj Grécko zachrániť? Aby sme pochopili dôvody za týmto odvážnym krokom, musíme sa pozrieť na širší kontext gréckych ekonomických problémov a na to, ako reagujú iné krajiny s podobnými ťažkosťami.

Grécke ekonomické problémy: Krajina v kríze Grécke finančné trápenie nie je nič nové. Už vyše 15 rokov zápasí s vážnou finančnou nestabilitou, ktorá pramení hlavne zo zlých vládnych a finančných rozhodnutí ešte z 90. rokov. Grécka vláda si tak veľa požičiavala, že to viedlo k nevídanej záchrannej pôžičke od Európskej únie vo výške 140% HDP krajiny. Napriek tomu je Grécko stále po uši v dlhoch a jeho ekonomika sa stále trápi v recesii.

Ešte vážnejší je ale demografický problém Grécka. Už vyše polstoročia je pôrodnosť pod úrovňou potrebnou na udržanie populácie, čo vedie k rýchlo starnúcemu obyvateľstvu a zmenšujúcej sa pracovnej sile. Tento demografický pokles zanechal Grécko s menším počtom mladých ľudí, ktorí by udržiavali ekonomiku, čo vytvára obrovský tlak na zostávajúce piliere ekonomickej aktivity: spotrebu, výrobu, kapitál a prácu.

Prečo šesťdňový pracovný týždeň?

V tejto zúfalej situácii sa grécka vláda rozhodla zamerať na prácu ako kľúčovú oblasť na vyváženie ekonomiky. Predĺžením pracovného týždňa chce vláda zvýšiť produktivitu a kompenzovať ubúdajúcu pracovnú silu. Tento prístup však nie je bez rizík - môže viesť k významným politickým a sociálnym nepokojom, najmä v krajine, kde ekonomické ťažkosti už aj tak podnietili nespokojnosť verejnosti.

Ponaučenia z Japonska

Podobný boj Grécko nie je v týchto problémoch samo. Japonsko, ďalšia krajina zápasiacim s demografickým poklesom a ekonomickou stagnáciou, ponúka podobný príklad. Japonská populácia starne rýchlejšie než takmer ktorákoľvek iná na svete a úroveň dlhu je ohromujúca - odhaduje sa na 450% až 500% HDP, ak započítame miestne dlhy a dôchodky.

Na riešenie týchto problémov Japonsko výrazne investovalo do technologických riešení zameraných na predĺženie pracovného života svojich občanov. Hoci tieto snahy stále prebiehajú, ukazujú experimentálnu povahu reakcií na takéto bezprecedentné ekonomické výzvy.

Globálne dôsledky

Kto je na rade? Pokusy Grécka a Japonska prispôsobiť sa svojej ekonomickej realite sú súčasťou širšieho globálneho trendu. Aj ďalšie krajiny, ako Južná Kórea, Taliansko a Nemecko, čelia tlaku starnúcej populácie a ekonomickej reštrukturalizácie. Južná Kórea sa dokonca rýchlo stala jednou z najrýchlejšie starnúcich krajín, predbehla v tomto ukazovateli aj Japonsko.

Tieto národy sú teraz na čele toho, čo by mohlo byť globálnym ekonomickým posunom, keďže skúmajú nové modely na udržanie svojich ekonomík. Pre ostatné krajiny, ktoré momentálne majú priaznivejšiu demografiu, ponúkajú skúsenosti Grécka, Japonska a ďalších cenné lekcie v navigácii zložitej súhry medzi prácou, kapitálom a ekonomickou stabilitou.

Je Slovensko na ceste k podobnému osudu ako Grécko?

Slovensko, rovnako ako mnohé iné európske krajiny, nie je imúnne voči výzvam starnutia populácie a ekonomickým tlakom. Našťastie, momentálne nečelíme takej vážnej kríze ako Grécko. Ale pozor, niektoré ukazovatele naznačujú, že by sme sa v budúcnosti mohli stretnúť s podobnými problémami, ak nebudeme konať.

Starnutie obyvateľstva Slovenska

Naša populácia starne. Máme nižšiu pôrodnosť a čoraz viac starších ľudí. Síce to nie je také zlé ako v Grécku, Japonsku alebo Južnej Kórei, ale trend je jasný: menej mladých vstupuje na pracovný trh a viac peňazí potrebujeme na dôchodky. Toto by mohlo viesť k nedostatku pracovnej sily, väčšiemu tlaku na dôchodkový systém a problémom s udržaním ekonomického rastu.

Ekonomická stabilita

Naša ekonomika bola v posledných rokoch relatívne stabilná. Pomohlo nám členstvo v Európskej únii a silný priemysel, hlavne automobilový. Ale nie sme bez slabín. Vysoký verejný dlh, závislosť na určitých odvetviach a možné vonkajšie šoky (ako zmeny v politikách EÚ alebo globálne ekonomické poklesy) by mohli predstavovať riziko.

Ak bude naša demografická krivka klesať bez účinných opatrení, mohli by sme čeliť podobným dilemám ako Grécko: ako vyvážiť piliere ekonomickej aktivity – spotrebu, výrobu, kapitál a prácu – v čoraz ťažších podmienkach.

Skúsenosť Grécka je pre nás varovaním aj príležitosťou. Hlavné ponaučenie je dôležitosť proaktívnej tvorby politík. Grécke problémy sa zhoršili kvôli oneskoreným a nedostatočným reakciám na ekonomické a demografické problémy. Pre nás to znamená investovať do politík, ktoré podporia vyššiu pôrodnosť, prilákajú mladých pracovníkov a prispôsobia ekonomiku starnúcej populácii. Mohlo by ísť o zlepšenie podpory rodín, motivovanie imigrácie a podporu inovácií a technológií na zvýšenie produktivity.

Aj keď zatiaľ nečelíme takej zlej situácii ako Grécko, trendy sú znepokojujúce. Učením sa zo skúseností krajín ako Grécko a Japonsko môžeme teraz podniknúť kroky, aby sme sa vyhli podobnému osudu. Kľúčové bude vyvážiť potreby starnúcej populácie s udržateľným ekonomickým rastom, aby piliere našej ekonomiky zostali silné pre budúce generácie.