Job hopping: Skákanie z práce do práce. Novodobý trend alebo nevyhnutnosť?

Časy, keď zamestnanci zotrvávali vo svojich zamestnaniach viac ako dvadsať rokov a častá zmena zamestnania sa považovala za akúsi formu nedostatku odhodlania, sú už dávnou minulosťou. Do popredia sa naopak dostáva vidina lepšieho zárobku a túžba budovať kariéru.

Neustále sa zvyšujúce životné výdavky v dôsledku rastúcej inflácie, energetická kríza, ale aj neschopnosť udržať si zamestnancov zo strany spoločností, sú dôvodom najčastejších rozhodnutí pre odchod zo zamestnania. Stojí za týmito rozhodnutiami zlá ekonomická situácia, alebo sa jedná o novodobý trend?

Čo je to job hopping?

Doslovný preklad tohto anglického spojenia znamená, preskakovania z jedného zamestnania do druhého, v ktorom zamestnanec nezotrvá dlhšie ako jeden alebo dva roky. Job hopping môže mať viacero podôb. Zatiaľ čo niektorí preskakujú z jednej práce do druhej, aby ďalej rozvíjali svoju kariéru a zručnosti, iní takto konajú z dôvodu udržania si životnej úrovne, v dôsledku zhoršujúcej sa ekonomickej situácie. Špeciálnu kategóriu tvoria už len zamestnanci, ktorí nie sú schopní zotrvať v jednom zamestnaní dlhšie ako pár mesiacov a menia zamestnávateľov „dvihnutím obočia“, možnou príčinou je práve chýbajúca pracovná morálka.

Job hopping ako príležitosť na budovanie kariéry

Najčastejším problémom dnešných zamestnávateľov sú neadekvátne požiadavky kladené na výkon svojich zamestnancov v porovnaní s ich finančným ohodnotením. Na rozdiel od starších ročníkov, ktoré uprednostňujú stabilitu pred riskom, aj za cenu nižšieho zárobku, mladší pracovníci veľakrát túžia po kariérnom postupe, rozširovaní siete kontaktov a získavaní nových skúseností. Striedanie zamestnaní berú ako výzvu a príležitosť ako uspieť na trhu práce.

S odchodom z pozície prichádzajú skúsenosti, ktoré sa dajú využiť na vyjednanie vyššieho platu, predovšetkým ak sa jedná o konkurenčnú spoločnosť. Peniaze však nie sú jediným dôvodom, prečo by „kariérny skok“ mohol byť tou správnou voľbou. Niektorí pracovníci majú pocit, že ich vedenie nedokáže oceniť, a tak si hľadajú inú prácu v nádeji, že nájdu lepšie pracovné zázemie. Ďalšími častými dôvodmi sú nerovnováha medzi pracovným a súkromným životom, zlé pracovné vzťahy, alebo nestotožnenie sa s firemnými hodnotami.

Job hopping ako reakcia na trhliny pracovného trhu

Odborníci predpovedajú zvýšený nárast fluktuácie v spoločnostiach. Niet sa čomu čudovať, aktuálna ekonomická situácia spojená s rastúcou infláciou, energetickou krízou a rapídnym nárastom cien, má za následok zvyšovanie počtu pracovníkov, ktorí pravidelne menia zamestnanie. V prípade, že vláda čoskoro nepríde s rozumným riešením, riskuje vlnu odchodu odborníkov zo Slovenska do susedných štátov, ktoré dokážu ponúknuť adekvátne finančné ohodnotenie. Zvýšil sa záujem o susedné Česko, ktoré je nám jazykovo najbližšie, ale aj Nemecko a Rakúsko.

Slovensko stráca na svojej atraktivite, fabriky tak prichádzajú o doterajších uchádzačov z Ukrajiny, Rumunska a Srbska, ktorí uprednostňujú severské a západné krajiny Európskej únie s ďaleko vyšším platovým ohodnotením. Nábor sa tak presúva do nečlenských štátov mimo EÚ, záujem je o postsovietske krajiny či Áziu.

Zamestnávatelia sú nútení konať, čo si vyžaduje podniknúť patričné kroky, ale aj značné ústupky pre udržanie svojich pracovníkov. Home office sa stáva štandardom, lákadlom sú rôzne nástupné bonusy a odmeny za odporúčanie zamestnanca. Zaznamenal sa aj nárast finančných a nefinančných benefitov, pribúdajú predovšetkým rôzne vernostné bonusy, odmeny, možnosť dopravy či ubytovania zdarma.

Pozitívnym krokom vlády k stabilizácii pracovného trhu je zvyšovanie mzdy zamestnancov v školstve a zdravotníctve. Jedná sa o nevyhnutný krok, ktorý by mohol oddialiť odliv kvalitných a kvalifikovaných zamestnancov zo spomínaných, ale aj iných pracovných odvetví do zahraničia.