Prieskum: Slováci si z domu odnášajú dedičné finančné chyby, ktoré opakujú po celé generácie

Slováci si z domu odnášajú dedičné finančné chyby, ktoré opakujú po celé generácie. Zároveň sa správajú v otázkach financií sebavedomo, aj keď sú ich slabou stránkou. Toto zistenie priniesol prieskum Nadácie Partners a agentúry Focus, v ktorom sa zamerali na finančné správanie u troch generácií Slovákov.

"Z domu si odnášame dedičné finančné chyby, ktoré opakujeme po celé generácie. Chybné návyky nám bránia mať zdravé financie a počas života sa nimi pripravujeme na chudobnú starobu," uviedla Andrea Kasanická Straková z Partners group SK. Závery potvrdzuje aj analytik z Finančného kompasu Maroš Ovčarik, podľa ktorého sa ľudia začínajú zaoberať dôchodkom, keď už je neskoro. Strácajú tak podľa jeho slov dôležitý čas a aj peniaze, ktoré by v dlhodobom horizonte získali zhodnocovaním, napríklad cez podielové fondy.

Takmer 46 % opýtaných čerpá finančné informácie zo správ v médiách a 43 % sa učí na vlastných skúsenostiach. "Slovensko je krajina profesionálov, kde každý vie všetko, ale iba trochu," pokračovala Kasanická Straková. S najväčšou pokorou k finančným témam podľa nej pristupujú Slováci s najvyšším vzdelaním, s vyššími príjmami, s množstvom kariérnych a životných skúseností, ale aj s vysokou mierou zodpovednosti vo svojej profesii. Skúsenosti vo financiách pritom ľudia vnímajú najčastejšie cez konkrétne témy.

"Cítime sa skúsení, keď sme si vyriešili hypotéku, alebo založili druhý pilier. Veľká časť skúseností teda vzniká kúpou finančného produktu. Problémom však je, že väčšina rozhodnutí sa robí izolovane, bez širšieho kontextu samotného finančného produktu v celkovom dlhodobom pláne. Nezamýšľame sa, ako to ovplyvní celkový efekt a aký to bude mať dosah na iné oblasti života," povedala Kasanická Straková.

Približne 76 % domácností má vyššiu spotrebu, ako je odporúčaných 40 % z príjmu. Jednotlivé vekové skupiny respondentov sa v miere nadspotreby výrazne neodlišujú. Viac než dve tretiny Slovákov priznali, že by vedeli na bežných výdavkoch usporiť. Väčšina uvádza sumu od 50 eur vyššie. "Na tomto príklade krásne vidieť, že pri revízii domáceho rozpočtu sa vždy dá usporiť nejaká suma," konštatovala Kasanická Straková. Čo sa týka úverov, tak nejaký z nich spláca polovica opýtaných. Najviac zastúpené sú mladšie generácie, kde úver spláca 58 % respondentov z najmladšej vekovej skupiny a 64 % respondentov v strednom veku.

Prieskum sa zameral aj na dôchodok. Približne 53 % vo veku 18 - 34 rokov chce dôchodok viac ako 1101 eur. Prioritou je pre 12 % z nich. Do svojej budúcnosti neinvestuje 27 % Slovákov v strednom veku. Tretina spomedzi najstarších opýtaných považuje za najlepšie zhodnotenie peňazí životné poistenie so sporením. Zároveň zabezpečenie na dôchodok ako prioritu označilo 9 % najmladších respondentov a 29 % opýtaných v strednom veku. "Skúsenosti z praxe jednoznačne ukazujú, že ľudia na dôchodok nemyslia. Hlavne mladí rozhodnutie o sporení na dôchodok odkladajú, čím strácajú dôležité roky, keď by sa nasporené prostriedky mohli najvýraznejšie zhodnocovať. Druhý problém je to, kde majú peniaze uložené. Ak sú na účtoch v bankách, vplyvom inflácie strácajú na hodnote," upozornil  Ovčarik.

Prieskum ukázal, že viac ako tretina opýtaných nevie, ako sa pohybujú úroky pri bežných úveroch v bankách. Viac ako polovica nevie správne určiť úroky spotrebných úverov a viac ako 80 % nepozná úrokové miery hypoték. Rovnako takmer 80 % nevie určiť úrokové zaťaženie pri kreditnej karte. V prieskume považuje 36 % za najlepšie zhodnotenie peňazí životné poistenie so sporením, tretina sa spolieha na sporiaci účet v banke. Investovanie do podielových fondov, akcií a dlhopisov uviedlo 14 % opýtaných.

Viac o téme: Trh Peniaze Financie Euro Zamestnanie Slovensko
  • Autor: © Zoznam/el
  • Zdroj: TASR, Foto: Getty Images

Súvisiace články

 
Staršie správy