Prečo sú gastro lístky témou, ktorá sa dostala do programového vyhlásenia vlády?

Igor JanokIgor Janok

O gastrolístkoch sme počuli hovoriť politikov, ekonómov a aj majiteľov reštaurácií. A preto sme zorganizovali diskusiu so zástupcom spoločnosti, ktorá gastrolístky spravuje. V tomto článku vám prinášame prepis rozhovoru z Clubhouse zo 16. júna 2021 s Igorom Janokom, generálnym riaditeľom spoločnosti Up Slovensko, ktorá je známa aj pod značkou Le Cheque Dejeuner.

Aký mal COVID dopad na vaše podnikanie?

V prvom rade som rád, že ste nám vytvorili priestor na túto diskusiu. Napriek pandémii a aj ekonomickej kríze sa gastrolístky riešia aj v parlamente. Pandémia dopadla na celú oblasť stravovania ľudí veľmi radikálne. Vo všeobecnosti stravné lístky a stravovacie karty slúžia na sprostredkovanie stravovania, kde typicky poskytuje zamestnávateľ stravovanie buď formou vlastnej kantíny, dodávkou od zmluvného partnera alebo formou poukážky papierovej alebo dnes viac obľúbenej elektronickej karty či aplikácie. Toto stravovanie sa kvôli pandemickým opatreniam vo veľkej časti nedalo zabezpečovať. Jednak mnohí zamestnanci pracovali z domu a taktiež reštaurácie pracovali v režime donášok alebo okienkového predaja. Takže ten objem prostriedkov, ktorého tok je primárne určený do reštaurácií a kantín bol výrazne nižší. Keďže ale na Slovensku má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom, zmenil sa tok týchto prostriedkov do maloobchodných predajní potravín. V prvej časti pandémie to boli hlavne tzv proximity stores, čiže tie predajne ktoré sú veľmi blízko k bydlisku zamestnanca, lebo sa ľudia obávali cestovať ďalej od bydliska. Neskôr, keď ľuďom začali chýbať aj iné produkty ako len základné potraviny, tak sa tok prelial do väčších hypermarketov ako Tesco, Kaufland Lidl a podobne.

Zhrnuté, náš stabilný objem ktorý dosahujeme, namiesto cez reštaurácie pretiekol cez maloobchodné predajne potravín.

Kde sa vlastne na trhu vzali gastrolístky?

Moment od kedy štát zaviazal zamestnávateľov poskytovať svojim zamestnancom počas pracovnej zmeny jedno teplé jedlo, má svoju veľmi dlhú históriu. Osobne som počas minulého režimu pracoval ako prevádzkar reštaurácie Fatra v Banskej Bystrici. Prevádzka bola umiestnená oproti vtedajšiemu štátnemu podniku Lesy SR, ktorým sme prostredníctvom, vtedy šatňových lístkov, poskytovali stravu. Tento podnik mal takýmto spôsobom zazmluvnených niekoľko reštaurácií.

O histórii tohto druhu stravovania pekne hovorí príbeh nášho zakladateľa Georgesa Rinoa. Bol to tzv. vnútorný imigrant v rámci Európy, lebo pochádzal z Portugalska a žil vo Francúzku. Po 2. svetovej vojne sa žilo ťažko. Pochádzal zo 14 detí a už ako 14 ročný musel pracovať v továrni, kde prišiel o zdravie. Už vtedy sníval o tom, aby mal každý zamestnanec nárok sa počas práce najesť, aby mal dostatok sily podávať výkon. Kvôli zdravotným problémom musel prejsť na administratívne práce. Politická situácia tej doby, silné ľavicové vlády a odbory podporovali myšlienku štátom podporovaného stravovania ľudí. Hovoríme o začiatku 50. rokov, kedy spoločné stravovanie znamenalo vyššiu kvalitu ako domáce individuálne. Vyspelosť krajiny sa dokonca merala aj tým, koľko obyvatelia zjedia mäsa na osobu, pretože pre fyzický výkon je nutná dávka energie a bielkovín.

Po rozpade predchádzajúceho režimu začalo vznikať veľké množstvo malých a stredných podnikov, o ktorých sa štát musel tiež postarať. V 1998 bola na Slovensku prijatá legislatíva, ktorou štát zadefinoval svoju podporu pre jedno jedlo počas pracovnej zmeny tým, že oslobodil od daní a odvodov to, čo na tento účel prispieval zamestnávateľ. Veľká časť tejto služby je zabezpečovaná vo vlastných réžiách veľkými podnikmi a zvyšok je zabezpečovaný našimi službami.

A tak vznikol biznis, o ktorom teraz hovoríme. Štát sa vedome vzdáva časti svojich príjmov, aby podporil stravovanie. Pre ilustráciu dodávam, že na Slovensku predstavuje toto odvetvie hodnotu 1 miliarda eur ročne a čiastka, ktorá predstavuje daňové úľavy, je až 350 miliónov eur ročne.

V čom vidíte merito veci vo vášnivej diskusii o vašom biznise?

Existuje tu niekoľko rovín. Jedna je ideologická. Liberálne strany hovoria, že tento biznis model spôsobuje administratívnu záťaž pre podnikateľov a preto by sa to malo zrušiť. A z časti majú pravdu, lebo štát určuje aká administratíva je s tým spojená. Neviem si však predstaviť, že by štát “nechránil” svojich 350 miliónov ročne určitými administratívnymi povinnosťami. Štát reguluje, že za gastrolístky si môžete v reštaurácii kúpiť len jedlo. Že v obchode si za ne nemôžete kúpiť napr. metlu. Dnes, kedy prevažujú stravné karty a aplikácie vieme štátu na 100% garantovať, že sa za tieto peniaze nakúpia len potraviny.

Ďalšia rovina je fenomén tzv. recyklácie stravných lístkov. Majiteľ reštaurácie prijal stravný lístok od stravníka, ale neuplatnil si jeho preplatenie u nás, ale išiel s tým lístkom do Metra, Tesca či Lidla, takzvane ho zrecykloval a nakúpil si zaň tovar do svojej reštaurácie. Tým pádom sa preniesol provízny poplatok na tieto veľké retailové spoločnosti. Mám s tým osobnú skúsenosť, keďže som v minulosti riadil sieť niekoľkých hypermarketov na Slovensku aj v Česku a bol som tým súčasťou tejto perverznej schémy. To znamená, že maloobchod a veľkoobchod s potravinami platí províziu takmer za celé odvetvie sprostredkovania stravovania. Toto vytvára priestor pre racionálnu časť kritiky, ktorú predstavuje retail zastúpený Slovenskou asociáciou moderného obchodu, ktorá má zastúpenie v RUZ.

Rovinu, ktorú na prvý pohľad nevidno, popíšem takto. Napriek tomu, že na Slovensku a v Česku je iný rytmus volebných období, tak v rovnakom čase v oboch krajinách registrujeme modifikáciu legislatívy týkajúcej sa stravných lístkov. Z môjho pohľadu je za týmito snahami niekto ešte oveľa silnejší a mne to indikuje skupiny, ktoré pôsobia v oboch krajinách a môžu mať vplyv na politikov. Keď zopakujem, že toto odvetvie len na Slovensku reprezentuje miliardu eur ročne, 350 miliónov eur je oslobodených od daní a odvodov, čo je veľmi chutný koláč na to, aby si ho mohol chcieť niekto ukoristiť. Z pohľadu užívateľov tohoto sociálneho benefitu, kedy dostáva úľavu zamestnávateľ aj zamestnanec, kde ten prvý je povinný zo zákona poskytovať tento benefit, je vlastne nezrozumiteľné, prečo v období pandémie je legislatívne nutné sa tomuto venovať. Jediné, čo mi z toho vychádza aj vzhľadom na skúsenosti ktoré mám, že je za tým niečo úplne iné a pomerne priehľadné.

Posledná je politická rovina. Je jednoduché s touto témou vyvolávať emócie a diskusie, lebo stravné lístky každý pozná. Tým pádom je to populárna politická téma, ktorou sa pri zmene zákonníka práce dokázali prekryť oveľa závažnejšie zmeny. O tých sa diskutovalo minimálne, ale o gastrolístkoch naopak.

Platíte nejaký “odvod” politikom za ochranu vášho biznisu?

Samozrejme, že platíme. Tak, ako každý podnikateľ na Slovensku platíme dane a odvody. Naše platby za stovky zamestnancov v celom odvetví sú určite viditeľné. Navyše zabezpečujeme transparentné plnenie iných daní. Špeciálne platby prostredníctvom elektronických riešení stravovacích kariet a aplikácií sa nedá platiť za služby v gastre inak, len oficiálne.

Pokiaľ ide o ochranu nášho biznisu, tak vám uvediem pár príkladov. Ak chcete mať banku na Slovensku, musíte požiadať o bankovú licenciu a splniť mnohé prísne kritériá. Ak chcete mať stravovaciu firmu, tak vám v tom nebráni žiadna legislatíva. Naberiete ľudí, spojíte desať tisíce reštaurácií po Slovensku, s desať tisícami zamestnávateľov a môžete podnikať. O tom, že to je relatívne ťažký biznis, hovorí aj realita na našom trhu. Z desiatok spoločností, ktoré na tomto trhu pôsobili v minulosti, tu dnes zostalo 5. Napríklad nedávno Edenred pohltil Vašu stravovaciu, my sme pohltili Sodexho, podobne, ako sa to deje v iných odvetviach. V minulosti už tu bolo pár pokusov aj blízkych ľudí ku vtedy vládnym stranám a založili si vlastné tzv. gastráčové spoločnosti. Napríklad GGFS s produktom Callio karta a ako prvého klienta získali ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, bez toho, aby mali vytvorenú nejakú sieť. Za 6 rokov existencie nedokázali vytvoriť žiaden zisk. Pred tromi rokmi sa o to neúspešne pokúšal ECO Holding na východe. Axa soft sa o to pokúšali, tiež sa im to nepodarilo.

Ide naozaj o mravčiu prácu. My na slovenskom trhu existujeme 25 rokov. Máme veľmi špecifické know-how, skúsených zamestnancov. Vytvoriť akceptačnú sieť na kartu alebo aplikáciu nie je vôbec jednoduché. Na Slovensku je vyše 20-tisíc maloobchodných prevádzok s potravinami a reštaurácií, na každej z nich je POS terminál na platbu kartou. S každým je nevyhnutné dohodnúť podmienky, uzatvoriť zmluvu a vyriešiť technické prepojenie. To všetko je veľký objem práce. Ak by to bolo jednoduché a lukratívne, tak by tu bolo oveľa viac poskytovateľov. Napríklad my sme súčasťou veľkej medzinárodnej skupiny pod značkou UP, ktorá funguje 54 rokov. Na Slovensku fungujeme len za cenu obrovských investícií.

Ako ovplyvnila posledná zmena zákona vaše podnikanie?

Od 1. marca si môže stravník vybrať usmerneným a kontrolovateľným dopytom buď stravný lístok, alebo finančný príspevok na stravovanie. Už evidujeme prvé dopady na naše objemy, ale aj prvé výhrady. Ako príklad uvediem organizáciu, kde štatutár zorganizuje anketu medzi zamestnancami s otázkou či chcú gastrolístky alebo peniaze na účet. 70% z nich si vyberie peniaze na účet. Priemerná hodnota stravného lístka na Slovensku je cca 4 eurá, z toho 55% hradí zamestnávateľ a túto čiastku dostane zamestnanec pripísanú na svoj účet. Jednoduchým prepočtom zistíme, že tento zamestnanec dostane na účet niečo okolo 40 eur. Nie každý si to vôbec všimne. Ostatných 30% zamestnancov sa rozhodne, že zostanú pri stravných lístkoch. Títo dostanú do ruky 20 stravných lístkov v hodnote 80 eur. Toto je rozhodujúci moment a zamestnanci sa často chcú vrátiť späť ku gastrolístkom. Okrem iného, ja si myslím, že by toto mal dostať zamestnanec na začiatku mesiaca, nie po skončení mesiaca s výplatou mzdy. Časť zamestnávateľov prispievala viac na gastrolístky, ako je len zákonné minimum, čo pri finančnom príspevku urobiť nemôžu.

Takže zhrnuté, ľudia dostanú menej. Jediným prínosom pre nich je možnosť výberu a možnosť utratiť tie peniaze nielen na jedlo. Otázne je či nám občanom má byť jedno, že 350 miliónov oslobodených od daní a odvodov môže ísť na cigarety, alkohol, či nedaj bože na drogy.

Zamestnávatelia dostávajú väčšiu administratívnu záťaž, musia viesť paralelne dva systémy zamestnancov a cieľ z tzv. “Podnikateľského kilečka” priniesol v realite pravý opak. Navyše sa toto rozhodovanie zamestnancov či chcú príspevok alebo gastrolístok bude opakovať každoročne. Napriek dobe pandémie a krízy sa už pripravuje novela, tohto novelizovaného zákona, za ktorou stojí SaS, za ktorou je RUZ a ďalšie sily, ktoré chcú systém zmeniť.

Ako to funguje v zahraničí?

Podľa úrovne dnešnej debaty politikov to vyznieva, akoby boli naše služby výmyslom pána Kmotríka. Realita je však úplne iná. Európa je v tomto smere rozdelená na zhruba južnú a severnú. V krajinách, kde sa kladie veľký dôraz na kvalitu a zvyklosti okolo stravovania, napríklad vo Francúzku, odkiaľ pochádza naša materská spoločnosť alebo v Taliansku, Španielsku, Portugalsku, Rumunsku, Bulharsku, Turecku, kým to premiér Orbán nezrušil, tak aj v Maďarsku a mnohých iných krajinách existuje nejaká forma podpory stravovania.

V severnej časti Európy, kde sú napríklad aj centrály všetkých maloobchodných reťazcov, napr. Nemecko, Rakúsko, Veľká Británia a tak ďalej, majú iné druhy sociálnych benefitov a nesmerujú ich iba na stravovanie.  V Nemecku ide o 40 eur na mesiac. Naša sesterská spoločnosť tam cez kartu Givve poskytuje tieto služby. Za tie peniaze si tam zamestnanec môže kúpiť napríklad palivo do auta, permanentku do fitka alebo zaplatiť útratu v reštaurácii.

Vo všeobecnosti platí, že v krajinách, kde ľudia považujú za hlavné jedlo dňa obed, podporujú štáty stravovanie podobne, ako je to u nás. Napríklad v Británii a v mnohých iných krajinách nie je obed považovaný za hlavné jedlo dňa, ale je to večera. Podobne to platí aj na iných kontinentoch, napríklad v strednej a južnej Amerike.

Vo Viedni boli počas pandémie vydané špeciálne stravné lístky na podporu rodín a reštaurácií. U nás tečú peniaze určené gastru do predajní potravín. Viete si predstaviť, ak by sme na Slovensku vedeli dočasne presmerovať ten dopyt stravníkov do reštaurácií? Tá jedna miliarda by postavila gastro na nohy. Gastro by nepotrebovalo ani nižšiu DPH, ani ďalších 125 miliónov dotácií. Iné krajiny s tým pracujú. Napríklad Francúzsko zvýšilo denný limit gastrolístka na 38 eur, vo Viedni na 13 eur a podobne.

Aké iné produkty poskytuje vaša spoločnosť okrem gastrolístkov?

Keďže na Slovensku je stravovanie medzi povinnými sociálnymi benefitmi riadené štátom, už roky diverzifikujeme naše produkty hlavne do oblastí iných zamestnaneckých benefitov. Napríklad poskytujeme aj zaznávané rekreačné poukazy. Tie medziročne spôsobili nárast v cestovnom ruchu 22%. My sme do tohoto benefitu zapojený dvomi produktami, ktoré sa volajú Rekrea alebo UP Rekrea. Ďalej poskytujeme darčekové poukážky, ktoré využívajú zamestnávatelia ako ocenenie pre zamestnancov pri rôznych príležitostiach. Ďalším produktom je Benefia, zamestnanecké benefity na spôsob cafeterie, kde si zamestnanci môžu sami vyberať benefity podľa osobných preferencií. Inou časťou sa zaoberajú služby zamerané na úsporu nákladov, napríklad palivové karty pre firemnú flotilu áut. Pre reštaurácie a retail máme UP Partner kartu, ktorá umožňuje úspory na poplatkoch smerom ku nám. Ďalej sme vytvorili portál donappetit.sk, kde zverejňujeme denné menu našich partnerov. Všetky možnosti a produkty sú k dispozícii na up-slovensko.sk

Čo odkážete čitateľom na záver?

Ďakujem za túto diskusiu a rád by som týmto aj vyvolal záujem o ďalšie diskusie na témy, ktoré súvisia s možnosťami, ktoré máme, vzhľadom na naše know-how a skúsenosti. Napríklad ak by štát potreboval distribuovať rýchlo a účelne pomoc k živnostníkom alebo k podnikateľom, tak v našom odvetví sú k tomu pripravené nástroje. Štát ich nevyužíva len preto, že o nich nevie.

Ďakujeme za diskusiu Igorovi Janokovi, generálnemu riaditeľovi spoločnosti Up Slovensko.

Viac o téme: Le cheque dejeuner Igor janok
  • Autor: © Zoznam
  • Zdroj: Foto: Getty Images
 
Staršie správy
Staršie správy