Komu najviac uškodí koronaríza? Odborníci prezrádzajú, kto sa bude musieť obzerať po novej práci
Zdroj: Gettty Images Prekvapenie pre Slovensko, pokles pracovných ponúk aj prepúšťanie vo firmách. Takto vyzerá aktuálna situácia na trhu práce v súvislosti s pandémiou COVID-19. Ktoré odvetvia postihne koronavírus najviac, ktorým sféram, naopak, môže pomôcť a čo majú robiť ľudia, ktorí v dnešných časoch prišli o zamestnanie? Na všetky dôležité otázky týkajúceho sa pracovného trhu v súvislosti s pandémiou odpovedajú odborníci z oblasti ľudských zdrojov.
Odborníci hovoria v súvislosti s koronavírusom o prekvapení nielen pre Slovensko, ale aj pre všetky krajiny sveta. Aj napriek viacerým negatívam vnímajú ako dobrú správu to, že štát je ochotný pomôcť udržaniu zamestnanosti. „Globálna epidémia prekvapila nielen Slovensko, ale aj všetky krajiny európskej dvadsaťsedmičky, o krajinách severnej a južnej Ameriky ani nehovoriac. Jednotlivými vládami prijaté karanténne opatrenia, obmedzenia nákladnej a leteckej dopravy, uzatvorenie veľko a maloobchodných prevádzok, služieb majú obrovské dopady na ekonomiku a zamestnanosť postihnutých štátov,“ vysvetľuje Branislav Jančuška, Project Manager z personálnej spoločnosti Grafton. Realitou dneška je tak pokles pracovných pozícií aj prepúšťanie vo firmách.
Jakub Kuvik, Country Manager z personálno-poradenskej spoločnosti Teamconsult SR, porovnáva aktuálnu situáciu pandémie s poslednou krízou a hovorí, že situácia je momentálne lepšia: „Pozorujem väčšiu ochotu štátu zasiahnuť nástrojmi pre udržanie zamestnanosti a pomôcť najviac postihnutým odvetviam.“
Jančuška však aj napriek štátnym príspevkom na udržanie zamestnanosti blízku budúcnosť nevidí optimisticky: „Takáto pomoc je dlhodobo neudržateľná a ak daná situácia bude trvať niekoľko ďalších mesiacov, tak sa v lete, respektíve na jeseň masívnejšiemu prepúšťaniu určite nevyhneme,“ predikuje.
Ktoré odvetvia sú ohrozené najviac?
Odborníci sa pozreli aj na odvetvia, ktorým môže koronavírus najviac uškodiť. Zhodujú sa, že v najťažšej situácii sa ocitli spoločnosti z oblasti gastra, hotelierstva a cestovného ruchu. Jančuška upozorňuje aj na prepad u malých a stredných podnikateľov: „Dotkne sa to však aj veľkých zamestnávateľov, najmä v automobilovom priemysle,“ dopĺňa. Ľubomír Dranga z občianskeho združenia Múdry pes vidí ako ohrozenú skupinu tých podnikateľov, ktorí práve začali podnikať a nestihli si našetriť na horšie časy. Podľa Kuvika však dopady opatrení na zastavenie pandémie pocítia, s určitými časovými rozdielmi, všetky odvetvia v reťazci hospodárstva.
Silvia Kovácsová, HR Manager z personálnej agentúry Manpower, vidí riešenie zložitej situácie podnikateľov práve v inováciách: „Bude záležať len na nich, do akej miery sa dokážu vzchopiť a adaptovať sa na aktuálnu situáciu. Vymyslieť niečo nové, teda ponúkať svoje služby on-line. V prípade reštaurácií ide napríklad o donášku,“ radí.
Uspieť aj napriek koronakríze? Týmto sa to (po)darí
Aj napriek zložitej situácii v súvislosti s pandémiou COVID-19 sú odvetvia, ktorým nové náročné obdobie pomohlo. „Každá kríza prináša príležitosti a je dôležité tieto príležitosti vnímať. Niektorým firmám sa podarilo naskočiť na vlnu a rýchlo sa preorientovať, prispôsobiť produkty či výrobu. Časť firiem sa zas pripravuje na koniec karantény a chcú byť pripravení fungovať naplno. Stále je však časť firiem, ktoré nepozastavili nábor, či dokonca otvárajú nové pozície,“ vysvetľuje Peter Lazový, Senior Team Leader zo spoločnosti Synergie. Uvádza, že v súčasnosti najviac profitujú segmenty a produkty z oblasti potravín, hygieny, zdravotníckeho materiálu, lekárne, mrazenie a skladovanie jedla či potravinové doplnky.
Podľa Kuvika v tomto období majú šancu zviditeľniť sa a preraziť na trhu aj firmy ponúkajúce nové technológie, digitalizáciu a optimalizáciu procesov: „Uspejú firmy, ktoré za pomoci moderných technológií dokážu priniesť riešenia na zefektívnenie zastaraných procesov v akejkoľvek sfére,“ vysvetľuje.
Kovácsová v súvislosti s pandémiou vníma rastúcu silu on-line prostredia: „Konkrétne silnie e-commerce a svet on-line služieb. Už teraz je jasné, že ľudia začnú zrejme, aj v závislosti od dĺžky trvania krízy COVID-19, meniť svoje návyky a začnú viac napĺňať svoje potreby na internete.“
Dopad pandémie COVID-19 na pracovné miesta
Situácia na pracovnom trhu je momentálne zastavená, pokles inzerovaných pracovných pozícií výrazne klesol. „Firmy pozastavili naberanie nových pracovníkov a sú vo vyčkávacej pozícii. Časť firiem, žiaľ, už začala prepúšťať zamestnancov alebo oznámila prepúšťanie, prípadne šetrenie,“ opisuje Lazový.
Dostať výpoveď v období je náročnou situáciou, ktorá je však realitou pre mnohých ľudí. Odborníci radia nečakať, ale začať sa aktívne obzerať po nových pracovných príležitostiach. Základom je pripraviť si dobrý životopis, ktorý zaujme, podľa Lazového je tiež dobré dať o sebe čím skôr vedieť na sociálnych sieťach a v databázach pracovných portálov.
Pri hľadaní práce môže pomôcť aj bezplatná služba pracovného portálu Kariéra.sk - Agent. Funguje veľmi jednoducho - uchádzač si zvolí, o aké pracovné ponuky a v akej lokalite má záujem, zadá svoj e-mail a služba Agent ho na tieto ponuky upozorní hneď, ako ich firmy zverejnia na portáli Kariéra.sk. Služba Agent k ničomu nezaväzuje, len uchádzača upozorní na nové voľné pracovné miesta, aby na ne mohol čím skôr zaslať svoj životopis.
Jančuška zas odporúča využiť situáciu naplno: „Poobzerajte sa po práci v segmentoch, ktoré sú dnes minimálne dotknuté epidémiou. Súbežne s tým radíme využiť krátkodobé brigády do maximálneho zákonného limitu 40 kalendárnych dní v roku a do príjmu 210 EUR v hrubom - v prípade, že ste evidovaný na úrade práce.“
Podľa Kovácsovej by uchádzači mali pracovať na sebazdokonaľovaní: „V jednej z našich posledných štúdií, týkajúcej sa nedostatku talentov, sa hovorí o tom, že získavanie nových zručností alebo rekvalifikácia je nevyhnutná pre všetkých, ktorí chcú v budúcnosti na trhu práce uspieť. Táto kríza skôr či neskôr skončí a čím budeme viac pripravení a flexibilní, tým ľahšie uspejeme na trhu práce,“ objasňuje.
Odborníci preto radia investovať do vzdelávania, prehlbovania vedomostí, kvalifikácie a osobného rozvoja. „Ak je človek evidovaný ako nezamestnaný, mal by využiť čo najviac rekvalifikačných kurzov a vzdelávania, ktoré daný Úrad práce ponúka,“ hovorí Jančuška. To však nie je jediná cesta, upozorňuje Kovácsová: „V online svete existuje veľká ponuka kurzov či webinárov, treba si len ujasniť, ktorou cestou sa chce človek vydať,“ dopĺňa.
Kuvik dodáva, že v týchto časoch je pri hľadaní práce dôležité využiť všetky dostupné zdroje: „Odporúčam nehanbiť sa otvoriť zoznam v mobile a pozrieť sa, kto z okruhu známych by mi vedel pomôcť.”
Koronavírus a trh práce v budúcnosti: Akí ľudia budú najžiadanejší?
Pandémia koronavírusu ovplyvnila aj ponuku pracovných pozícií. Pracovný portál Kariéra.sk v súčasnosti eviduje zvýšený záujem o pracovníkov na pozície predavač, pokladník a skladník, zvýšený dopyt je aj po IT odborníkoch a správcoch informačného systému.
Situáciu ľudí, ktorým hrozí strata zamestnania, prípadne si hľadajú prácu, vidia odborníci jasne: „Zamestnancom by sme odporúčali, aby sa obzerali po novej práci vo sférach obchodu a logistiky,“ odporúča Jančuška. Podľa Lazového je tiež dôležité v týchto časoch rýchlo sa adaptovať na nové technológie: „Súvisí to s prechodom biznisu do on-line prostredia. Preto by mal každý človek vedieť využiť potenciál smartfónu, vedel si nainštalovať aplikácie, využiť videohovor a podobne.“
Podľa Kuvika budú veľmi žiadaní remeselníci: „Stále tu máme remeslá a profesie, ktoré majú nedostatok kvalitných majstrov v oblasti stavebníctva, elektrotechnickej, či drevárskej výroby,” vymenúva. Kovácsová súhlasí, zdôrazňuje však aj dôležitosť zdravotníckeho personálu: „Súvisí to so starnúcou populáciou a dnes veľmi aktuálne aj s krízou COVID19. Na Slovensku tiež chýbajú obchodní zástupcovia, technici ako kontrolóri kvality a inžinieri,“ dopĺňa.
Tieto opatrenia môžu zmierniť vysokú nezamestnanosť
Odborníci pozorne sledujú kroky a opatrenia vlády v boji proti koronavírusu. Kovácsová vidí ako vhodné riešenie zavedenie takzvaného kurz-arbeit, teda skráteného pracovného času. Podľa Kuvika by pomohlo, ak by sa čo najrýchlejšie naštartovalo hospodárstvo: „Samozrejme za prísnych bezpečnostno-hygienických opatrení,“ vysvetľuje a dodáva, že odborníkom, ktorí situáciu vyhodnocujú, dôveruje: „Asi sa nejakú dobu nevyhneme tomu, že zamestnanci vo výrobe, službách a vlastne vo všetkých fungujúcich odvetviach budú používať ochranné prostriedky na zabránenie šíreniu nákazy.“
Jančuška oceňuje vyčlenené finančné prostriedky Európskej únie na udržanie zamestnanosti, ktoré sa následne distribuujú prostredníctvom jednotlivých vlád členských stavov EÚ. „Určite pomôžu zamestnávateľom kompenzovať ich personálne náklady, respektíve prepad ich obratov. Pozitívne vnímam aj ochotu pomôcť zo strany slovenskej vlády.“ Varuje však, že takáto pomoc je dlhodobo neudržateľná.
- Autor: © Zoznam/es
- Zdroj: Foto: Getty Images
