Vtedy museli pracovať všetci, a predsa mnohých z roboty vyhodili: Pozrite sa, čo prežívali zamestnanci v minulosti

Pred 50-60 rokmi neboli ID karty, ale malé knižočky v červenom obale, ktoré sa volali občianske preukazy. Ak ste v knižočke nemali pečiatku zamestnávateľa, automaticky ste boli podozriví, že ste príživník. Jednoducho, museli pracovať všetci, takže ak ste povedali čosi, čo ste nemali alebo naopak, ak ste nepovedali niečo, čo ste povedať mali, zo zamestnania vás vyhodili tak, že vás preradili na horšiu prácu a za menej peňazí.

Hovoríte si, nič sa nezmenilo? Predsa len čosi áno. Ak sa vám to stane dnes, nemusíte nové miesto prijať a prejdete ku konkurencii alebo si jednoducho dáte „pauzu“. Neskončíte na mape príživníkov, akú si kedysi kreslili policajti a dnes ju možno nájsť na výstave s názvom '68 na vlastnej koži.

Galéria fotiek (6)

Výstava hovorí o smutných i veselších momentoch života našich rodičov a starých rodičov, ale je aj o nás, o našej pamäti. Jej úvodná časť ukazuje, ako do doznievajúceho stalinizmu postupne prenikali závany uvoľňovania a ľudia si to začínali uvedomovať. Spočiatku to išlo veľmi pomaly, no dokumenty a fotografie z rokov 1965 a 1966 ukazujú, ako sa život za niečo vyše 10 rokov dramaticky zmenil. Rodila sa éra nádeje. Tisíce ľudí sa mohli vrátiť z nútených prác do civilného života. Z „budovateliek komunizmu s krompáčmi“ sa opäť mohli stať ženy, túžiace po módnych výstrelkoch. Namiesto Internacionály a častušiek mládež počúvala bigbít a na znak protestu nosila dlhé vlasy.

Galéria fotiek (6) foto: Anton Šmotlák

Ďalšia časť výstavy zas predstavuje vyvrcholenie príbehu Šesťdesiateho ôsmeho, hektické udalosti jari a leta ’68 a nádeje i sklamania, ktoré sa s nimi spájali. Usporiadatelia sa zamerali aj na éru Dubčekovho socializmu s ľudskou tvárou. Nádej na zmenu však už o niekoľko mesiacov prekazil vpád polmiliónovej armády. Okupácia bola kritickým momentom. Začala sa normalizácia, ktorá priniesla aj masívne „kádrové“ zmeny: tisíce ľudí o kariéru prišli, pre tisíce ďalších sa začala. Medzi nimi bol napríklad aj Karel Černoch, ktorý zvíťazil na Bratislavskej lýre '69.

Galéria fotiek (6) foto: Anton Šmotlák

Pozrite sa do minulosti cez vzácne fotografie zachytávajúce dobu

Kostru výstavy predstavuje tvorba Antona Šmotláka (1920-1979), ktorý dlhé roky profesionálne pôsobil ako divadelný fotograf. Ako divadelnú scénu vnímal aj ulicu a jeho fotografie z každodenného života sú svedectvom o kulisách doby, v ktorej žil. Na jeho negatívoch možno nájsť aj množstvo záberov slávnych i „obyčajných“ ľudí.

Výstava sa koná v Bratislave v priestoroch Pistoriho paláca a potrvá do štvrtka, 4. apríla 2019. Medzinárodný projekt Prelomový rok 1968, v rámci ktorého výstava vznikla, tiež ponúka dobrovoľnícke stáže a praxe pre záujemcov z radov študentov, ale aj pracovné príležitosti pre všetkých, ktorí majú chuť venovať sa výskumu i formovaniu historickej pamäti na Slovensku.

Fotogaléria k článku Počet fotiek: 6