Nespia, nesexujú, nežijú: Kruté pracovné podmienky v mekke IT priemyslu

Zdroj: Getty Images

Priemerné obdobie, v ktorom ľudia vydržia pôsobiť v mekke IT priemyslu, americkom Silicon Valley, je 3,65 roka. V Číne, kde existuje podobná oblasť, v ktorej sa sústreďujú najväčší technologickí hráči, zamestnanci vydržia len menej ako 2,6 roka. Ešte pred 30. rokom života zažijú vyhorenie, pretože sú pod neustálym pracovným tlakom.

Tak veľmi sa snaží udržať svoj start-up pri živote, až v noci nespí. Na pohovore sa jej opýtali, či by sa kvôli práci bola ochotná rozísť so svojím priateľom. Mladý pár si chce založiť rodinu, no po práci im chýba energia na to, aby mali sex.

V čínskej verzii Silicon Valley pracujú tisícky mladých ľudí. Jedným z nich je aj Yu Haoran, 26-ročný špecialista na počítačovú vedu. V roku 2014 založil svoj start-up, v rámci ktorého učí deti základy programovania. Yu pracoval aj v noci a cez víkendy, aby z malej 10-člennej firmy vybudoval spoločnosť v hodnote takmer 30 miliónov dolárov. Zaplatil však za to vysokú daň v podobe zdravie: trpí chronickou nespavosťou, niekedy vie zaspať iba na dve hodiny. „Mal som svoj projekt, musel som ho vybudovať a dokončiť, na nič iné som nemyslel. Nemal som čas užívať si život,“ spomína.

Čoraz častejšie vyhorenie

Minulý rok Čína vyprodukovala každý týždeň štyroch miliardárov. Príbeh, ako sa niekomu podarilo zázračne zbohatnúť, nasledujú tisícky ľudí, ktorí dúfajú, že dosiahnu niečo podobné. Že sa stanú napríklad druhým Jackom Ma, ktorý vybudoval Alibaba Group Holding – čínsky gigant v oblasti elektronického predaja. A práve preto je technologická oblasť v Číne neslávne známa tým, že mladí ľudia a začínajúci podnikatelia veľmi rýchlo vyhoria. A nielen to.

Za posledné tri desaťročia vzniklo viacero úspešných generácií čínskych technologických firiem a start-upov. A vznikajú dokonca každý deň. Miesta, kde sa združujú spoločnosti so silnými a zvučnými menami, však začínajú byť drahšie. To podnietilo vznik ďalších technologických hubov, kde sa usadili start-upy a iné firmy. Sú však roztrúsené po celej krajine, a tak vzniká nový problém. Dochádzanie. Infraštruktúra totiž výrazne zaostáva za rastom technologických spoločností. Ľudia musia často dochádzať dlhé hodiny do práce. Tak je to aj u Yanga, 33-ročného produktového manažéra. Každé ráno vstáva o 6:00 a pred sebou má dva a pol hodiny cestovania, kým príde do práce. Ak si v metre a autobuse (musí niekoľkokrát prestupovať) nájde miesto, niekedy si pospí.

Rozvrh 996

Technologické spoločnosti v Číne väčšinou od zamestnancov očakávajú odpracovať aj nadčasy: tým majú preukázať svoju oddanosť firme. Fungujú tak rozvrhom 996, ktorý znamená: práca od 09:00 ráno do 09:00 večer v práci, šesť dní v týždni.

Yangova žena pracuje ako produktová manažérka. Kým sa pár dostane domov z práce, je väčšinou niečo pred polnocou. Už niekoľko mesiacov sa snažia o dieťa, sú však príliš unavení na sex počas pracovného týždňa. Dúfajú, že sa im onedlho „zadarí“. Yangova žena totiž bude mať onedlho 30 rokov a obávajú sa, že potom už môže mať problém otehotnieť.

Nadštandardná starostlivosť o zamestnancov s háčikom

Hoci sú pracovné podmienky náročné, čínske firmy sa o svojich zamestnancov starajú. Nerobia to však úplne nezištne. Zamestnanci majú napríklad zadarmo obedy, dopravu, posilňovňu či kaderníka/barbera (všetko v blízkosti firmy). „Chcú tak, aby sme mali čo najmenej komplikácií v rámci osobného života,“ vysvetľuje Wang, 26-ročný produktový manažér. Jeho zamestnávateľ ponúka zamestnancom zadarmo masáže či manikúru. „Je to ako keby vám hovorili, že nemusíte myslieť na nič iné, iba na prácu.“

Tieto benefity, hoci môžu pôsobiť lákavo, nespôsobia, že zamestnanci zostanú vo firme dlhšie. Kým v americkom Silicon Valley vydrží priemerný zamestnanec pracovať 3,65 roka, v čínskych technologických firmách menej ako 2,6 roka. Tlak a nasadenie je tak veľké, že sú známe prípady úmrtí mladých ľudí, ktorí zomreli na pracovné preťaženie. Mnohí z nich zažijú vyhorenie ešte pred tým, ako dovŕšia 30 rokov.

Čo bude ďalej?

„V Číne samosprávy podporujú všetkých začínajúcich podnikateľov a ich firmy. V každom meste existujú vlastné technologické inkubátory a huby, nikto ale nevie, či ide o naozaj dobré nápady,“ opisuje Jelte Wingender, senior manažér zo spoločnosti, ktorú založila vláda. Sám Wingender hovorí, že v budúcnosti už nebude toľko podnikateľov: ich počet sa zmenší, no dôraz sa bude klásť na to, aby boli lepší. Ukazuje sa totiž, že firmy síce vznikli, no ich zakladatelia celkom presne nevedia, ako ich udržať dlhodobo a urobiť z nich prosperujúci biznis. „Roky pracujú, snažia sa vybudovať firmu, no prestávajú mať osobný život, nemajú deti a nakoniec sa zbláznia,“ hovorí Wingender.

Nová štúdia ukázala, že primárny dôvodom, prečo novovzniknuté firmy a start-upy pohoria, je vyhorenie. „Je kľúčové vedieť, kedy je nutné prestať, aby ste sa neprepracovali až k vyhoreniu,“ radia autori štúdia.