Ups, Slováci pohoreli: Tento test finančnej gramotnosti skončil prepadákom, ako v ňom dopadnete vy?

Zdroj: Getty Images

Slováci to s peniazmi, zdá sa, nevedia. Potvrdil to prieskum Poštovej banky, v ktorom zisťovali ich vzťahu k peniazom. Ukázalo sa, že naše znalosti v oblasti financií sú stále podpriemerné. Vo veľkom teste finančnej gramotnosti prepadli aj tí, ktorí si v tejto oblasti verili. Výrazne lepšie výsledky nedosiahli ani mladí, či ekonomicky aktívni ľudia. Finančná gramotnosť pritom ovplyvňuje životnú situáciu nás všetkých, ako aj budúcnosť našich detí.

Iba jeden bod zo šiestich

Poštová banka počas troch týždňov otestovala znalosti takmer 1 500 Slovákov v oblasti financií. Zároveň zisťovala, ako vnímajú svoju aktuálnu finančnú situáciu a čo robia pre jej zlepšenie do budúcnosti. Aj keď väčšina si myslí, že finančná gramotnosť u nás rastie, reálne výsledky testovania sú podpriemerné. „Čo sa týka sebavedomia v otázke financií, to nám nechýba. Za finančne gramotných sa považuje takmer 80 % Slovákov, viac si veria muži a ľudia v produktívnom veku,“ hovorí Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky. „Ani finančne sebavedomí však nedosiahli lepšie skóre v porovnaní s tými, ktorí rovno uviedli, že financiám nerozumejú. Z maximálneho počtu šiestich bodov za správne odpovede väčšina respondentov získala iba jeden,“ dodáva L. Žáčková.

Pesimistických Slovákov je menej

Naše finančné správanie ovplyvňuje aj miera finančného optimizmu či pesimizmu. Až 42 % respondentov v prieskume uviedlo, že svoju finančnú situáciu vníma v porovnaní s predchádzajúcim rokom ako rovnakú. Podiel finančne negatívne naladených Slovákov klesol oproti roku 2014 takmer o desať percentuálnych bodov, avšak podiel vyslovených optimistov nevzrástol. „Individuálne vnímanie vlastnej situácie aj výkonnosti ekonomiky značne ovplyvňujú nielen naše nákupné, ale aj finančné rozhodnutia. Vo všeobecnosti nemáme pocit, že by sa naša životná úroveň za posledný rok zlepšila. Pozitívne však je, že počet sporiacich aj priemerná nasporená suma pomaly rastú,“ tvrdí Lýdia Žáčková.

Peniaze sporíme neefektívne a bez konkrétneho cieľa

Mesačne dokáže zo svojej výplaty niečo odložiť 61 % Slovákov, v priemere je to 131 eur. Výška tejto sumy sa za ostatné 4 roky mierne zvýšila, a to o 8 eur. Vyše polovica z tých, čo sporia, si odkladá peniaze bez konkrétneho účelu a takmer traja z desiatich našincov majú peniaze uložené neefektívne, „v ponožke“. „Až 28 % sporiacich Slovákov si svoje úspory odkladá doma, čo nie je ani bezpečné, ani efektívne. Podľa odborníkov je tiež lepšie ukladať si financie na konkrétny účel, napríklad na kúpu auta, rekonštrukciu bytu alebo na vzdelanie detí. V opačnom prípade na tieto úspory ľahko siahame aj v prípadoch, keď to nie je nevyhnutné,“ vysvetľuje L. Žáčková.

Odkladáme najmä na vzdelanie

Až 59 % rodičov pre svoje deti sporí. Prieskum prezradil aj to, že až štvrtina z nich si z týchto úspor už požičala. V priemere im odkladajú 36 eur mesačne, najčastejšie ide o sumu 20 eur. Väčšina síce šetrí bez konkrétneho účelu, ale až viac ako štvrtina sporiacich rodičov presne vie, na čo by mali byť úspory použité – šetria im na vzdelanie. „Zrejme každý súhlasí, že najlepšou investíciou do budúcnosti našich detí je kvalitné vzdelanie. Čím skôr na to začneme myslieť, tým jednoduchšie im ho zabezpečíme. Je ľahšie odkladať dlhšiu dobu pár eur mesačne, ako neskôr rozmýšľať, kde vezmem naraz veľký objem peňazí na pokrytie študijných nákladov dieťaťa,“ radí L. Žáčková a dodáva: „Na našom novom portáli www.instudy.sk nájdu rodičia a študenti informácie o tom, koľko stojí ročné štúdium na vybraných univerzitách u nás aj vo svete. Dozvedia sa, koľko by si mali mesačne odkladať, aby našetrili na tie najlepšie domáce a zahraničné školy.“ Rodičom, ktorým záleží na budúcnosti svojich detí, prináša Poštová banka produkt sporenie na vzdelanie, vďaka ktorému im umožnia študovať na prestížnej univerzite.

Ako je na tom vaša finančná gramotnosť? Otestujte sa aj vy

Autorom spomínaného testu finančnej gramotnosti je Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity. Tento typ otázok predstavuje prvé rozhodnutia, ktoré väčšina ľudí robí, keď sa rozhoduje o svojich prvých finančných produktoch. Otestujte sa aj vy. Správne odpovede nájdete v závere článku. Za každú správnu odpoveď si pripočítajte jeden bod.

Predstavte si, že ste podpísali zmluvu na investičné životné poistenie. Mesačne do neho vložíte 100 eur, pričom 50 eur z toho smeruje na krytie poistných rizík. Zhodnotenie úspor v poistke dosahuje približne 10 % ročne. Ak po roku produkt zrušíte, koľko eur vám vyplatia?
Ktorý typ vkladu je podľa vás pre klienta výhodnejší?
a) trojročný s 3 –percentným celkovým zhodnotením
b) trojročný s 1 –percentným ročným zhodnotením
c) oba sú rovnako výhodné
Predstavte si, že máte možnosť získať peniaze. Ktorú z možností by ste uprednostnili?
a) výplata 40 EUR dnes
b) výplata 45 EUR o rok
Do akých akcií by ste sa rozhodli investovať 100 eur?
a) do akcií s očakávanou dividendou 3 eurá štvrťročne
b) do akcií s očakávaným rastom trhovej ceny 11 % ročne
Predstavte si, že investujete 10 000 EUR na minimálne 4 roky. Pre aké poplatky sa rozhodnete?
a) vstupný poplatok 5%, ročný poplatok 1,25%
b) vstupný poplatok 2%, ročný poplatok 2%
c) vstupný poplatok 0%, ročný poplatok 2,5%
Čo by bolo pre vás prijateľnejšie?
a) jednorazové zdraženie tovarov v prvom roku o 100 %
b) zdraženie tovarov v prvom roku o 70% a v nasledujúcom roku o 30%