Slovenská mentalita v práci: Prečo sme tichší a menej asertívni? Takto to ovplyvňuje pracovnú kultúru

Kultúra skromnosti

Slovenská výchova tradične zdôrazňuje pokoru, skromnosť a úctu. Od detstva nás učia, aby sme neboli príliš hlasní, aby sme sa nechválili alebo aby sme nevyčnievali z davu. Nie sme preto príliš zhovorčiví, v komunikácii uprednostňujeme menej priamy a opatrnejší prístup. Voči cudzím ľuďom sme rezervovanejší a neotvárame sa hneď. 

Inými slovami, často hovoríme len v náznakoch a očakávame, že ten druhý bude čítať medzi riadkami a pochopí, čo chceme povedať. Neznamená to, že by sme chceli niečo skrývať. Jednoducho nie sme zvyknutí hovoriť otvorene, čo si myslíme. Taktiež neradi hovoríme niečo, čo by mohlo druhú stranu uraziť.

Táto ohľaduplnosť má korene v našej kultúre. Dávame si pozor, aby sme nespôsobili konflikt či „zlú krv“, a radšej mlčíme, ak by otvorený nesúhlas mal niekomu poškodiť.

Vplyv hierarchie a autorít

Na Slovensku je hlboko zakorenený rešpekt k autoritám (učiteľ v škole, šéf v práci), ktorým nechceme príliš odporovať. V porovnaní so západnými firmami, kde je zvyčajne rovnocennejšia atmosféra a podriadení otvorene diskutujú s vedením, Slováci často preferujú jasné inštrukcie od šéfa a očakávajú, že konečné rozhodnutie urobí nadriadený.

Táto hierarchická tradícia teda môže brzdiť spontánnu výmenu názorov. Bežný zamestnanec má obavu, aby „zbytočne nemudroval” a nevyzeral neúctivo, ak by priamo oponoval nadriadenému.

Nedostatok sebaistoty

K slovenskej mentalite patrí aj istá dávka rezervovanosti v sebapresadzovaní. Pre Slovákov je typický nedostatok sebadôvery a sebavedomia. S tým súvisí aj silná citlivosť na kritiku – ak nás niekto otvorene skritizuje, berieme si to často osobne. Preto sme opatrní aj voči iným: nechceme kolegu uraziť priamou negatívnou spätnou väzbou.

Táto snaha vyhnúť sa kritike za každú cenu vedie k tomu, že niekedy radšej neprehovoríme alebo neprevezmeme zodpovednosť, aby sme nečelili možnému neúspechu. Často volíme stratégiu mlčať alebo súhlasiť len navonok, aj keď vnútri možno nesúhlasíme. Výsledkom je síce nekonfliktná komunikácia na povrchu, no dôležité názory a podnety zostávajú nevyslovené.

Historické a generačné vplyvy 

Nemožno opomenúť ani historický kontext. Staršia generácia vyrastala v prostredí, kde iniciatívnosť či prílišná otvorenosť mohli priniesť problémy. Títo ľudia sa naučili, že je bezpečnejšie „držať ústa a krok“. Určité pozostatky tejto mentality pretrvávajú v pracovnom prostredí dodnes, najmä vo veľkých tradičných organizáciách alebo vo verejnom sektore. 

Mladšia generácia Slovákov je síce už sebavedomejšia a otvorenejšia, ale keď nastúpia do existujúcej firemnej kultúry, často preberú zaužívané vzorce správania. Navyše, mladí slovenskí manažéri niekedy zápasia s delegovaním právomocí a plnou dôverou v tím, lebo podvedome inklinujú k tomu, čo sami zažili – prístupu, že šéf rozhoduje.

Ako tichšia kultúra ovplyvňuje tímovú dynamiku a atmosféru

To, že sme v komunikácii zdržanlivejší, nie je vyslovene zlé, má to aj pozitíva. Dokážeme počúvať a na poradách neskáčeme iným do reči ako napríklad Taliani, považujeme to za nezdvorilé. Táto schopnosť vytvára v tíme atmosféru vzájomnej úcty a aj konfliktov je menej.

Problémom však je, ak mlčíme aj vtedy, keď by mala prebiehať otvorená diskusia. Ak sa členovia tímu boja ozvať alebo len pasívne prikyvujú, firma môže prísť o cenné nápady. Tým trpí aj kreativita, pretože ľudia radšej nepovedia nahlas menej konvenčný návrh, aby sa náhodou nestrápnili. 

Tiež sa môže stať, že tím odobrí rozhodnutie, hoci viacerí majú výhrady (no nepovedia ich nahlas). Následkom býva nižšia kvalita rozhodnutí a slabšie zapojenie ľudí do realizácie. Ďalším dopadom tichého prístupu je, že problémy sa zametú pod koberec namiesto riešenia.

Vedenie si môže myslieť, že je všetko v poriadku, no zamestnanci sú nespokojní, sťažujú sa len medzi sebou, a to môže viesť až k poklesu morálky. To má, samozrejme, vplyv aj na psychiku daných zamestnancov a prispieva to k stresu a syndrómu vyhorenia. Z dlhodobého hľadiska je preto otvorená komunikácia zdravšia nielen pre firmu, ale aj pre jednotlivca.

Na Kariéra.sk si môžete vybrať zo stoviek voľných pracovných miest, stačí zadať odvetvie a lokalitu, v ktorej si hľadáte prácu. Taktiež sa môžete pridať do Facebook skupiny Práca a brigády - Slovensko a zahraničie / KARIERA.SK, vďaka ktorej pravidelne dostanete informácie o voľných pracovných pozíciách. Môžete si tiež vytvoriť Agenta na portáli Kariéra.sk. Vďaka službe Agent dostanete na váš email nové ponuky práce podľa vašich kritérií. Nemusíte tak prezerať denne stovky ponúk, Agent ich prezrie za vás.