Nebezpečenstvo zvané „groupthink" narastá: O čo ide a ako ho rozpoznať?

Príslovie hovorí, že viac hláv viac vie, a podľa tradičných predstáv je rozhodnutie skupiny väčšinou lepšie než rozhodnutie jednotlivcov. Dôvod býva videný v tom, že skupina využíva širší okruh znalostí a skúseností svojich členov a skupinové prostredie môže stimulovať aj nové pohľady na vec, napríklad pomocou brainstormingu.

Často to tak skutočne je. Existujú však aj situácie, keď rozhodovanie skupín je systematicky horšie než rozhodnutia jednotlivcov. Príkladom, overeným výskumami, je skupinové rozhodovanie, ktoré znižuje individuálnu zodpovednosť jej členov za výsledok. Dôsledkom bývajú totiž rozhodnutia menej zodpovedné a zvýšene rizikové, ktoré by jej členovia, rozhodujúci sa ako jednotlivci, nikdy neprijali.

Psychologickým javom, zhoršujúcim kvalitu skupinových rozhodnutí, je aj tzv. „groupthink". Objavil ho americký psychológ Irving Janis a pre jeho označenie použil ťažko preložiteľný jazykový novotvar inšpirovaný terminológiou Georgea Orwella, autora negatívnych utópií.

Podstata „groupthinku"

„Groupthink" vzniká v skupinách (tímoch, výboroch, komisiách, grémiách a pod.), ktorých uvažovanie a rozhodovanie je silne ovplyvnené dvoma okolnosťami: snahou o dosiahnutie či uchovanie názorovej jednoty skupiny a výraznou sebadôverou, ktorá v skupine vládne. Ide o skupiny, ktorým na ich jednote veľmi záleží a ktoré majú súčasne pocit určitej výnimočnosti. K posilneniu „groupthinku" môže dôjsť aj vtedy, keď sa skupina cíti ohrozená zvonku.

V snahe neohroziť svoju súdržnosť sa tieto skupiny pri svojom rozhodovaní často prednostne riadia snahou dosiahnuť konsenzus. Názorová zhoda je totiž pre takúto skupinu dôležitejšia než kritické zváženie a vyhodnotenie možných rozhodnutí a ich dôsledkov. Dôvodom je, okrem iného, že rýchlo dosiahnutá jednomyseľnosť slúži ako signál, že rozhodnutie je správne.

Pre dosiahnutie názorovej zhody sa skupina postihnutá „groupthinkom" môže uchýliť aj k obmedzovaniu rozsahu informácií, ktorými sa pri svojom rozhodovaní riadi, a potlačovaniu rozdielnych názorov, myšlienok či pohľadov svojich členov. Dôvera v názory ostatných členov skupiny aj snaha nenarúšať jej názorovú jednotu vedie k tomu, že členovia skupiny o názoroch ostatných príslušníkov príliš neuvažujú, a väčšinou ani nemajú sklon ich príliš kriticky analyzovať.

Ku „groupthinku" dochádza bez ohľadu na individuálne schopnosti ľudí, ktorí skupinu tvoria, a väčšinou aj bez ich vedomia. Dochádza tak k nemu aj vtedy, keď sú členmi skupiny ľudia inak veľmi skúsení a inteligentní, schopní sa ako jednotlivci rozhodovať vo väčšine situácií správne. V skupinovom prostredí však svoju kritickosť strácajú. Jednotnému mieneniu skupiny dávajú prednosť pred svojím vlastným.

Historické príklady

„Groupthink" je v praxi pomerne častý, a neprejavuje sa len v uvažovaní siekt či sektárskych hnutí, pre ktoré je typický. Dochádza k nemu aj v podnikoch či verejných inštitúciách.

V histórii je mu pripisovaná rada nešťastných skupinových rozhodnutí, okrem iného rozhodnutie, ktoré sa týkalo štartu raketoplánu Challenger či vylodenia kubánskych exulantov v zátoke Svíň v čase administratívy prezidenta Kennedyho. V oboch prípadoch mali totiž jednotliví členovia tímu, v ktorom rozhodnutia padli, o ich správnosti pôvodne určité pochybnosti. Tlak skupiny, túžba po konsenze a presvedčenie o neomylnosti skupiny ich však viedli k tomu, že súhlasili.

Podobne býva za dôsledok „groupthinku" považovaná aj katastrofa Titaniku, vyvolaná neochotou jeho vlastníkov a kapitána vnímať množiace sa varovania o správnosti zvolenej trasy.

K prejavom „groupthinku" môže však dôjsť kdekoľvek, a „groupthink" môže mať aj mnoho podôb. K jeho príkladom patrí prijímanie zamestnancov, ktorí premýšľajú určitým (vzájomne rovnakým) spôsobom, odrádzanie zamestnancov od toho, aby vyjadrili svoje názory, alebo zľahčovanie hodnoty nových nápadov, s ktorými prichádzajú.

O nebezpečenstve tohto psychologického javu je preto dobré vedieť, a to tým skôr, že toto nebezpečenstvo v súčasnej dobe rastie. Jeho pravdepodobnosť totiž zvyšujú nielen sociálne médiá, ale aj schôdze či rokovania konané online.

Ako „groupthink" rozpoznať

Keď ste šéfom, môže byť pre vás názorová zhoda zamestnancov príjemná. Prílišná zhoda ľudí na pracovisku, a najmä tých, ktorí rozhodujú, však môže byť nebezpečná.

Rozpoznať „groupthink" nemusí byť ľahké, predovšetkým vtedy, pokiaľ ste sa stali jeho súčasťou. Určité príznaky, že k nemu dochádza, však existujú, a existujú aj situácie, kedy jeho pravdepodobnosť vzrastá.

K symptómom „groupthinku" a podmienkam, v ktorých k nemu dochádza, patria predovšetkým:

1. Tlak na konformitu
2. Ilúzia jednomyseľnosti
3. Démonizácia ľudí mimo skupiny
4. Ignorovanie varovných signálov
5. Ilúzia nezraniteľnosti
6. Pôsobenie „strážcov viery"

Ako „groupthinku" predísť

„Groupthink" je formou skupinovej manipulácie, na ktorej sa skupina do značnej miery podieľa sama. Jeho dôsledkom je atmosféra zvýšenej a nekritickej sebadôvery, sklon brániť odlišným názorom a nevenovať dostatočnú pozornosť všetkým dôsledkom skupinového rozhodnutia.

Táto atmosféra väčšinou bráni kritickosti, inováciám a kreativite, a vedie k príliš rýchlym rozhodnutiam, ktorých riziká skupina dostatočne nerozobrala.

Ak sa chceme „groupthinku", teda nebezpečnej jednomyseľnosti tímu, vyvarovať, mali by sme pri skupinovom rozhodovaní dodržiavať niekoľko pravidiel. K hlavným patria:

1. Ak sme vedúcim skupiny, nemali by sme dávať svoj názor vopred najavo.
2. Informáciu o tom, čo bude predmetom skupinového posúdenia, by členovia skupiny mali dostať vopred.
3. Pri diskusii o návrhu by sa mali vyjadriť všetci členovia skupiny a k svojmu vyjadreniu by mali mať dostatok času.
4. K posudzovaniu dôležitých návrhov a závažných rozhodnutí by mali byť prizvaní aj nestranní odborníci zvonku.
5. Keď prebieha diskusia o určitom dôležitom probléme príliš hladko, stojí za zváženie aj využitie metódy „diablovho advokáta".

Na Kariéra.sk si môžete vybrať zo stoviek voľných pracovných miest, stačí zadať odvetvie a lokalitu, v ktorej si hľadáte prácu. Pre praktické tipy a súťaže sledujte Instagram profil Kariéra.sk. Taktiež sa môžete pridať do Facebook skupiny Práca a brigády - Slovensko a zahraničie / KARIERA.SK, vďaka ktorej pravidelne dostanete informácie o voľných pracovných pozíciách. Môžete si tiež vytvoriť Agenta na portáli Kariéra.sk. Vďaka službe Agent dostanete na váš email nové ponuky práce podľa vašich kritérií. Nemusíte tak prezerať denne stovky ponúk, Agent ich prezrie za vás.