Myslíte si o sebe, že sme nesympatickí: Dokážeme vám, že pravda je častokrát iná

Ilustračné fotoIlustračné foto Zdroj: thinkstock.com

Ak spomíname na stretnutia a rozhovory, často sme voči sebe veľmi kritickí a myslíme si, že nie sme veľmi sympatickí – prečo je to tak?

Vo väčšine situácií zanechávame u druhých oveľa lepší dojem, než si myslíme. Ak si spomenieme na stretnutia, často máme tendenciu ignorovať všetku priateľskosť a milé gestá nášho náprotivku a silnejšie si pripomínať údajne nepríjemné chvíle.

Tento nesúlad medzi naším vnímaním a naším skutočným vonkajším vplyvom je vo výskume známy ako Liking Gap. Rovnako ako iné psychologické javy, tento typ zaujatosti nie je také ľahké napraviť, ale nový výskum poskytuje spôsoby, ako ho prekonať, píše David Robson na BBC Worklife.

Bežný jav

Prvé štúdie o Liking Gap pochádzajú od dvoch psychológov z Pennsylvánskej univerzity, Erice Boothbyovej a Gusa Cooneyho. Na účely vyšetrovania boli študenti rozdelení do skupín po dvoch, aby sa päť minút rozprávali. Potom boli požiadaní, aby ohodnotili, do akej miery je im sympatická tá druhá osoba, či sa chcú s touto osobou znova porozprávať, alebo si vedia predstaviť, že by boli v budúcnosti priatelia. Účastníkov sa tiež pýtali, ako by ich partner odpovedal: Chcel by sa on alebo ona znova porozprávať alebo sa dokonca priateliť?

Hlavné zistenie: Väčšina študentov mala pesimistický postoj k tomu, ako by ich ohodnotil ich náprotivok. Celkovo všetci účastníci urobili lepší dojem, ako si o sebe mysleli. Iná štúdia, v ktorej boli oslovení spolubývajúci v študentskom domove, ukazuje, že Liking Gap trvá dokonca niekoľko mesiacov. Až keď si študenti vytvorili medzi sebou bližší vzťah, dokázali lepšie posúdiť svojich spolubývajúcich – a teda aj to, ako ich vnímajú.

Aby sa dalo povedať, že ide o všeobecný jav, psychologický experiment sa zopakoval aj s účastníkmi z bežnej populácie – s podobnými výsledkami. Mimochodom, medzi pohlaviami nie je v Liking Gap žiadny rozdiel.

Menej spolupráce

Odkiaľ sa však berie ten pocit, že vás ostatní majú radi menej, ako je to v skutočnosti? Štúdia medzi deťmi ukazuje, že tento typ myslenia nie je v mladom veku veľmi bežný. Psychológovia za tým vidia jeden dôvod v tom, že deti predpokladajú, že ich ostatní budú mať radi, ak sa k nim budú správať pekne. Až s pribúdajúcim vekom si kladieme otázku, či je správanie druhých naozaj vyjadrením toho, ako nás vnímajú, alebo nás skryto považujú za nesympatických.

Najnovšia štúdia Boothbyho a Cooneyho sa zaoberá s Liking Gap v skupinách. Výsledky ukazujú, že tento fenomén je rovnako prítomný v tímoch – a má významný vplyv na svet práce. Pretože čím viac si ľudia myslia, že ich ostatní nemajú radi, tým menej vyhľadávajú výmenu názorov, žiadajú spätnú väzbu alebo spolupracujú na projektoch.

Čo pomáha?

Do malej miery je úplne v poriadku spochybňovať naše správanie, a to, ako ho vnímajú ostatní, píše Robson. Štúdie však ukazujú, že máme tendenciu myslieť príliš negatívne – a tento nesprávny úsudok nám bráni budovať vzťahy s ostatnými.

A čo sa s tým dá robiť? Podľa súčasných výskumov je to predovšetkým cvičenie. Čím viac sa rozprávame s neznámymi ľuďmi alebo ľuďmi, ktorí sú nám menej známi, tým menej premýšľame o každom jednom stretnutí a strácame sa v detailoch. Okrem toho by sme na seba nemali byť príliš tvrdí. Úprimne povedané: Ako často si pamätáme každú maličkosť, ktorú náš partner mohol urobiť zle?

A ak k nejakému faux pas skutočne došlo, môžete sa z neho poučiť nabudúce. Väčšinou sú však takéto sociálne obavy úplne neopodstatnené a pravdepodobnosť, že sme tomu druhému sympatickejší, ako si myslíme, je veľmi vysoká.

Viac o téme: Ľudia Vzťahy Sympatie Štúdie
  • Autor: © Zoznam/rd
 
Staršie správy