Zamestnancom nepredávame desatoro šťastia, poskytujeme im priestor, aby našli vlastnú cestu k spokojnosti
Ako byť v práci šťastnejší a spokojnejší? Odpoveď na túto otázku hľadajú nielen zamestnanci, ale aj HR manažéri. Často sa obracajú na skúseného Senior konzultanta a konateľa spoločnosti Developium, ktorá zastrešuje firemné vzdelávanie, Romana Kurnického (45). Na svojich workshopoch sa s klientmi hrá s legom či poker, inšpiruje ich, ako môže „oranžová žabka“ zmeniť atmosféru v tíme a učí ich, ako pretaviť hravosť do kľúčových stratégií a reálnych zmien.
Vaša firma Developium pôsobí na trhu už niekoľko rokov a je známa tým, že sa ako jediná na Slovensku a ako jedna z mála v Českej republike, certifikovala na metodiku LSP, Lego Serious Play. Bola to najmä tvoja zásluha. Povedz nám, ako si prišiel k tomuto nápadu?
Mnohé firmy robia s legom ako takým, lebo poskytuje intuitívne veľa možností využitia, ale my sme jediní na Slovensku, ktorí túto metodiku zažili aj vyskúšali s jedným z jej dvoch zakladateľov, Robertom Rasmussenom. Veľa sme s legom pracovali, hľadali kreatívne úlohy, skúšali, až som niekedy v roku 2008 narazil na metodiku LSP. V roku 2009 do toho však prišla finančná kríza, kedy sa celý certifikačný proces zastavil. Až potom mohla byť jedna firma licencovaná, využili sme to hneď v roku 2013 a dali sa certifikovať. Odvtedy intenzívne využívame LSP pri mnohých individuálnych, tímových, ale aj celofiremných projektoch, ako je budovanie stratégie firmy, vytváranie vízie, launchovanie produktov a pri mnohých ďalších aktivitách. Lego je natoľko univerzálne a rozšírené, že aj v biznis prostredí vytvára obrovský potenciál, aby ľudia dokázali svoje myšlienky z virtuálnej alebo 2D podoby previesť do 3D podoby a zhmotniť ich. Aj v prípade online riešení sme ľudom distribuovali lego do všetkých kútov Slovenska, aby sme s ním mohli pracovať aj počas online workshopov. Skombinovali sme virtuálny svet s hmotným 3D fungovaním. Dramaticky to oživilo naše online aktivity.
Je celkom vtipné predstaviť si HR-istov a manažérov, ako sa v obleku hrajú s legom. Ako reagovali na túto nekonvenčnú metódu?
Veľmi malé percento ľudí vníma túto aktivitu ako detskú a spočiatku nevie, ako to celé uchopiť. Oveľa väčšia časť sa začne s legom spontánne hrať ešte predtým, ako oficiálne začneme školenie či workshop. To je jeho čaro.
Je super, keď vidíte „oblekových ľudí“, ako im iskria oči, keď si skladajú modely z lega, či už vedome alebo podvedome, zatiaľ čo vy rozprávate.
Spomínam si, ako sme mali pripraviť stratégiu pre 1 banku na 5 rokov v oblasti retailu a 1 z účastníkov si uťahoval zo svojho nadriadeného, či bol za toto ochotný zaplatiť a investíciu spochybňoval. Po 4 hodinách hrania sa s legom sme so 40-imi regionálnymi manažérmi vygenerovali 5 konkrétnych nápadov, ktoré mohli v priebehu pár dní implementovať. Nápady by pravdepodobne vygenerovali aj pri klasickej diskusii a porade. Vďaka legu však vznikali v tvorivej atmosfére spontánne a bez konfliktov. Výrazne sme skrátili čas ich tvorby. Dovolím si tvrdiť, že za normálnych okolností by tieto riešenia vytvárali 2 dni.
Nie všetko sa dá zrealizovať aj v online podobe. Čo sa zmenilo po 2 vlnách pandémie a lockdownoch? Načrtol si, že lego využívate aj pri online workshopoch. Môžu si ho účastníci požičať aj od svojich detí? 😊
Ako som spomínal, pri niektorých online projektoch posielame lego kocky po celom Slovensku. Pri metodike LSP sa totiž nepoužíva obyčajné lego, ktoré si požičiame od detí. Sú to 4 špeciálne sady - Starting, Exploration, Identity a Connection kit. To, že zhrabnem kopu kociek neznamená, že praktizujem LSP. Hranie sa s legom nie je LSP. Pri tejto metodike potrebujeme ľudí zjednotiť, aby spolupracovali, a na to sú presne určené tieto sady s presne vymedzenými kockami. Dodávajú hre s legom špecifický aspekt.
Okrem leadershipu sa venuješ aj pozitívnej psychológii. Na Slovensko si priniesol „oranžovú žabku“ Paula Rigbyho. 😊 Naozaj dokáže jedna „žaba“ zmeniť atmosféru, a tým aj produktivitu, vo firme?
Okrem toho, že ľudia majú radi kocky, milujú rozprávky a príbehy. Kniha a program Paula Rigbyho je postavená na príbehu oranžovej žaby, ktorá žije medzi zelenými a má na výber. Ak sa prispôsobí ostatným, stane sa zelenou, čo je veľmi komfortné. Alebo môže byť trochu iná a v tejto inakosti začať vnímať pozitíva sveta. Rozhodnúť sa, či budem pozitívny alebo podľahnem tlaku, je veľmi kľúčové. My staviame pozitívnu psychológiu vo svetle vytvárania kultúry, kde ľudia cítia, že na ich myšlienkach záleží. To je podstatou. Oranžová žaba bola odstrčená od ostatných a mala pocit, že na nej nezáleží, ale svojím správaním dosiahla to, aby sa každý jednotlivec v tíme cítil ok.
Pre psychologický pocit spokojnosti a radosti, ktorý môžem v tíme zažívať, je veľmi dôležitý pocit, že záleží na tom, čo si myslím a čo robím. A to je kľúčová úloha manažéra.
Hoci nie je zodpovedný za šťastie druhých, môže vytvárať také podmienky, aby sa cítili dobre a mohli sa rozhodnúť byť šťastní. Druhý level je na úrovni členov tímu. Všetko stojí a padá na rozhodnutí. Mnohé vecí máme vrodené, ale veľká časť závisí aj od nášho rozhodnutia, akým spôsobom chceme vo svete fungovať. Klientom nepredávame workshopy o šťastí, ale o spokojnosti a angažovanosti. A všetky firmy chcú angažovaných ľudí. Práve preto dokáže 1 oranžová žaba zmeniť atmosféru v tíme. Vďaka nej sa môžu rozhodnúť aj ostatné žaby nebyť zelené, ale oranžové, to znamená, byť pozitívne iné, teda nie ísť proti firme, ale v rámci spoločného tímu fungovať tak, aby sa všetci cítili ok. Najmä pozitívne výnimoční. Nehovoríme preto o psychológii šťastia, ale o pozitívnej psychológii, ktorá je postavená na vedeckých základoch Martina Seligmana, Shawna Achora a iných vedcov v tejto oblasti.
Pôsobíš aj ako tréner projektívnej techniky Osobnostný poker. Ďalej Oranžová žabka, Lego – to všetko mne ako laikovi evokuje hru. Funguje to tak, že pri hre človek chce-nechce ukáže stránky, ktorými sa navonok v pracovnom prostredí nie vždy prezentuje?
Osobnostný poker je do istej miery o tom, že držíme „poker face“ voči ostatným ľuďom. Táto metodika pomáha dotyčnému utvárať si vlastný obraz o sebe, ale zároveň vykresľuje, čo projektuje do druhých ľudí. Pri pokri má karty na ruke a na základe kariet, ktoré mu prichádzajú, si vytvára „sebaobraz“. 230 kariet obsahuje prídavné mená, ktoré charakterizujú osobnosť, ako učenlivý, snaživý, komunikatívny, rafinovaný, ochotný sa prispôsobiť a ostatné. Ak hrá Osobnostný poker skupina 10 – 12 ľudí, vytvorí si „sebaobraz“ z 9 kariet. Na druhej strane dostávajú hráči od kolegov karty s prívlastkami, cez aké sú nimi vnímaní. Krásne vidieť, ako sa ich „sebaobraz“ buď zhoduje s vnímaním ich osoby kolegami alebo nakoľko sa odlišuje.
Porovnanie obrazu, ako sa vnímam ja a ako ma vníma druhá strana, je veľmi obohacujúce a rozvíjajúce. Vieme tak budovať naše vzťahy a fungovať v nich, pretože pre druhých sme tým, ako sa správame a bez spätnej väzby to nezistíme.
Práve do toho je potrebné vniesť prvky dôvery, transparentnosti a psychologického bezpečia, aby sa ľudia nebáli pomenovávať veci, ako sa cítia, ale zároveň, aby boli až radikálne otvorení v pomenovávaní toho, ako vnímajú druhých. Povedať si, ako sa vzájomne vnímajú, je pre nich nevyhnutným krokom, aby sa posunuli ďalej. Aj túto metodiku sme v istej podobe preniesli do online tréningov. Spätnú väzbu si účastníci dávajú cez elektronické karty, vďaka ktorým si vedia nakalibrovať svoje aktuálne prežívanie, vzťahy a aj to, čo od seba potrebujú, aby sa im lepšie pracovalo.
Nemajú ľudia s hravosťou problém alebo máš skôr pocit, že sú za „túto príležitosť“ šťastní? Aká je tvoja skúsenosť?
Ľudia sú všeobecne radi, ak sa môžu zahrať a veľakrát si pýtajú práve rozvojové hry. Celé vzdelávanie je založené na zážitkoch. Sám mám tendenciu do workshopov zaraďovať veľa rozvojových úloh a hier tak, aby sa ľudia zahrali a trochu sme pošteklili ich kvocient zvedavosti, ktorý majú v sebe hlavne deti a potom ho rokmi strácame. Je skvelé poskytnúť priestor na zážitok, ale kľúčovým momentom je prenos zážitku z hry do praxe. Toto je nevyhnutné a občas sa na to zabúda. Často si klient pýta práve hry a dodávatelia im v dobrej viere chcú vyjsť v ústrety. Stanú sa tak animátormi voľného času. Na konci dňa vyvstáva otázka, v čom sa zmení kvalita ich fungovania, ak nie je zadaním len sa zahrať.
Ak sa má niečo zmeniť, je nevyhnutné zo zážitku urobiť výstup, spracovať ho, preniesť do reality a povedať si, čo budeme robiť inak v našej tímovej práci a v bežnom fungovaní tak, aby sme boli múdrejší, lepší, šikovnejší alebo zohratejší ako tím.
Pozitívna psychológia sa venuje šťastiu a spokojnosti človeka. Za tie roky už máš čo to na klientoch otestované. Čo vo všeobecnosti robí najčastejšie ľudí, zamestnancov šťastnejšími?
Ako neexistuje univerzálna diéta či návod na šťastie v manželstve, neexistuje ani univerzálny návod, ako byť šťastnejším zamestnancom. Pozitívna psychológia aktuálne hľadá a objavuje nové cesty, ktoré nás môžu priviesť k tomu, aby sme mali šťastnejší a spokojnejší život. Existuje stovky techník, ako na to. Každé cvičenie, ktoré človek vyskúša, ho môže priviesť k tomu, aby pochopil podstatu toho, čo je pre neho dôležité. Najpodstatnejšie ale je, že na konci tohto bádania je práve individuálna cesta a nie univerzálny návod. Je to vďačnosť? Zmysluplnosť? Hľadanie zážitkov, kedy som vo flow a šťastie je len vedľajším produktom? Ciest je naozaj veľa. Keď ľudia prídu na naše workshopy o spokojnosti, na úvod im povieme, aby nečakali návod, ktorý ich urobí šťastnejšími. Sľúbiť im vieme priestor, aby sa zamysleli a mohli nájsť vlastnú cestu, ktorá ich k spokojnosti privedie. Rovnako ako je 7,3 miliardy ľudí na svete, existuje 7,3 miliardy návodov, ako urobiť zamestnancov šťastnejšími. Je to veľká výzva pre HR-istov na to, aby túto diverzitu uchopili. Na druhej strane môžu dať ľuďom priestor, aby to individuálne šťastie našli. Presne to im radíme.
Autor: Adriana Hergott
- Autor: © Zoznam
- PR článok
