Andrea Olšovská: Prekážky v práci predstavujú prerušenie plnenia štandardných povinností zo strany zamestnávateľa a zamestnanca, ich posudzovanie musíme preto realizovať veľmi citlivo

Rozhovor s prof. JUDr. Mgr. Andreou Olšovskou, PhD., ako odborným garantom bol pripravený v súvislosti s pripravovanou 2. odbornou konferenciou o pracovnom práve, ktorá sa uskutoční 23. 4. 2020 v hoteli Tatra v Bratislave a na ktorej vystúpia poprední odborníci z oblasti pracovného práva Českej a Slovenskej republiky.

 

 

 

 

Pani profesorka, po mimoriadne pozitívne prijatej 1. odbornej konferencii o pracovnom práve, ktorá sa konala v minulom roku a venovala sa skončeniu pracovného pomeru, ste tento rok zvolili tému prekážok v práci. Prečo?

Ďakujem za milé slová a osobne som veľmi rada, že odborná i laická verejnosť prejavuje záujem o pracovné právo a chce sa o ňom dozvedieť viac. Problematike prekážok v práci nebola nikdy v histórii odborných a ani vedeckých podujatí venovaná osobitná pozornosť, hoci samy osebe predstavujú zásadný inštitút v rámci realizácie práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch. Akékoľvek uplatnenie prekážky v práci znamená nástup nového režimu, než je ten, ktorý bol dohodnutý medzi subjektmi pracovnoprávneho vzťahu, t. j. výmena fyzickej práce za peňažnú hodnotu. Z tohto pohľadu samotná možnosť vzniku tohto stavu, teda uplatnenie konkrétnej prekážky na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa, akceptácia tejto objektívnej alebo subjektívnej situácie zo strany druhého subjektu a následná realizácia iných práv a povinností týmito subjektmi predstavuje zložitý komplex mnohostranných vzťahov, ktorým sa chceme spolu s ďalšími odborníkmi venovať na pripravovanej konferencii. Ak súčasne zohľadníte vplyv prekážok v práci na odmeňovanie zamestnanca, evidenciu pracovného času či v krajnom prípade na oblasť skončenia pracovného pomeru pri neospravedlnenej prekážke v práci, zdôvodnenie voľby témy sa bude zdať jednoduché.   

Ak by sme však zohľadnili právnu úpravu v uvedenej oblasti, nejaví sa nám v porovnaní s inými pracovnoprávnymi inštitútmi ako nejasná či nezrozumiteľná.

V pracovnom práve, žiaľ, zdanie „komplexnej“ úpravy pracovnoprávnych vzťahov často klame. Čím jednoznačnejšie sa môže ustanovenie javiť, tým zložitejšie môže byť jeho praktické použitie. Oblasť prekážok v práci nie je výnimkou. Právna úprava sa v tejto časti vyznačuje používaním všeobecných formulácií bez ich podrobnejšieho objasnenia, vzájomným obsahovým prekrývaním bez konkrétnejšieho nasmerovania subjektov pri voľbe správneho pracovnoprávneho inštitútu či výrazným presahom do iných právnych odvetví a oblastí spoločenského života. Ak si predstavíte modelový príklad zamestnanca, ktorý ochorie, a sled úkonov, ktoré treba následne realizovať, odkryje sa celá mozaika problémov. Dokedy musí zamestnanec toto ochorenie zamestnávateľovi oznámiť, ako ho má preukázať, v akom reálnom čase potrebuje zamestnávateľ túto informáciu získať v súvislosti s potrebou nahradenia zamestnanca v pracovnom procese, aký druh a rozsah informácií môže zamestnávateľ o ochorení zamestnanca spracovať, do akej miery môže zamestnávateľ preskúmavať, či je zamestnanec vôbec chorý, a ako sa môže zamestnanec tejto nedôvere zamestnávateľa brániť a tak ďalej. Problémov, interakcií medzi zamestnávateľom, zamestnancom, zdravotníckymi zamestnancami alebo štátnymi orgánmi pri „obyčajnom“ ochorení zamestnanca je mnoho a mnoho je aj situácií, kde sa môže niečo pokaziť.  Aj preto musia všetci zainteresovaní pristupovať k uplatňovaniu prekážok v práci veľmi citlivo. Majú totiž vplyv nielen na zdravotný stav zamestnanca, ale aj ekonomický v podobe nižšej mzdy zamestnanca alebo zvýšených nákladov zamestnávateľa.

Dokáže sa zamestnanec alebo zamestnávateľ pripraviť na praktické problémy, ktoré sa môžu v tejto oblasti vyskytnúť, prípadne im predchádzať? Ak áno, do akej miery?

Žiadny zaručený návod v tejto oblasti neexistuje. Pripraviť sa na ochorenie alebo iný dôvod, ktorý Zákonník práce považuje za ospravedlnenú prekážku v práci, nie je možné. Kľúčovým pri uplatňovaní prekážok v práci u zamestnávateľov je však proces ich oznamovania zo strany zamestnanca či zamestnávateľa a ich následného preukazovania a práve toto je „boľavé miesto“,  kde zamestnávatelia a aj zamestnanci často zlyhávajú. Treba si uvedomiť, že čím jednoznačnejšie a jednoduchšie sú pravidlá v tejto oblasti, tým menej sporných prípadov vznikne z nevedomosti. Prevencia je v tejto oblasti dôležitejšia ako v iných. Nastavenie jednoznačných a jednoduchých pravidiel je však podmienené mierou vedomostí, na čo ako zamestnanec alebo zamestnávateľ máte právo, kde sú možnosti a hranice vašich práv a kde začínajú práva toho druhého.    

Rozhovor s jedným z odborných garantov 2. odbornej konferencie pripravilo vydavateľstvo Wolters Kluwer SR s. r. o. Viac o konferencii, na ktorej vystúpi aj prof. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD., sa dozviete na https://www.wolterskluwer.sk/sk/okpp2020 .

prof. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD., pôsobí ako dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a súčasne ako predsedníčka Labour Law Association/Asociácia pracovného práva. Od roku 2001 pôsobí na Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia a v súčasnosti ako garant študijného odboru „Pracovné právo“. Súčasne je advokátkou a spolupracuje s advokátskou kanceláriou PRK Partners, s. r. o., Bratislava. Ako odborníčka v oblasti pracovného práva sa venuje lektorskej a prednášateľskej činnosti a publikuje odborné a vedecké práce zamerané na pracovnoprávnu problematiku v domácich a zahraničných odborných periodikách a monografických dielach. Bola členkou riešiteľských kolektívov výskumných úloh pre Európsku komisiu, ako aj pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. 

Zdielať článok na Facebooku
03.02.2020  |  PR článok
Hodnotenie článku:
4.3/5 (3 hlasov)

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Citáty o práci a kariére

Bill Gates

Úspech je zlý učiteľ. Kvôli nemu si múdri ľudia myslia, že nemôžu prehrať.

Bill Gates