Kariérna koučka: Ľudia sa pri hľadaní práce nezamýšľajú, posielajú stále ten istý životopis, ktorý zamestnávateľov nezaujme

V stredu (30.6.) sme na sociálnej sieti Clubhouse v poslednej diskusii pred letnou pauzou diskutovali na tému hľadania práce. Prečítajte si prepis rozhovoru Emila Čižinského a jeho hostky Silvii Skalickej, profesionálnej kariérnej koučky. V článku nájdete konkrétne rady, tipy a odporúčania pri hľadaní práce.

Silvia, čomu sa aktuálne profesionálne venuješ?

Pracovala som 12 rokov ako personalistka, pred tým som ale bola obchodníčka. To spôsobilo, že sa vo mne miešajú princípy obchodu, marketingu a personalistiky. V posledných rokoch som si uvedomila tú priepasť medzi zamestnávateľmi a uchádzačmi o prácu. Každý rozpráva svojim vlastným jazykom a tých prienikov som na pohovoroch zažila veľmi málo. Uvedomila som si, že uchádzači nechápu, že sú produktom a že na pohovore sa musia vedieť predať. Vytvorila som preto projekt Pohovor bez stresu, v ktorom je zakódovaná príprava na pohovor, ktorá pomôže stres eliminovať. Začala som zverejňovať videá a komunikovať ľuďom veci, ktoré ešte nikdy nepočuli. Väčšina mojich klientov sú ľudia zo stredného a vyššieho manažmentu a pomáham im koučovaco-mentoringovým spôsobom získať novú prácu. Mám talent tvoriť a hľadať riešenia.

Čo iné sa dnes deje pri hľadaní práce, než to bolo v dobe pred tým?

Intenzívne vnímam, že zamestnancom klesla chuť pracovať. Spôsobili to karanténne PN-ky a kurzarbeit. Podobne sa javí i neochotný návrat do nestabilného gastra alebo návrat z home office do kancelárií. Netýka sa to však stredného manažmentu a vyššie. Vnímam i nový fenomén, kedy sa živnostníci premenovávajú na freelancerov a zvyšujúci sa záujem o takýchto zamestnancov.

Druhá rovina sú zamestnávatelia, vnímam, že sú oveľa opatrnejší vo výbere. Hľadajú nie 100%-ných zamestnancov, ale 150%-ných. Dôvodom je aj zaúčanie na homeoffice a hybridný model fungovania. Neveria tomu a zavádzajú to veľmi neochotne, lebo im hrozí znižovanie efektivity práce. Už dnes ťahajú za kratší koniec firmy, ktoré sa nevenujú vzdelávaniu.

Trh práce prechádza katarziou. Firmy, ktoré majú manažérov vyškolených k pozitívnemu prístupu vo vedení ľudí, budú mať dnes a v najbližšom čase výhodu. Naopak, vo firmách, kde sa dlhodobo nevenujú manažérskym zručnostiam svojich manažérov, majú dnes obrovský problém a budú ho mať aj do budúcnosti, lebo si nebudú vedieť udržať šikovných ľudí a už vôbec nie nájsť nových. Najviac sa to prejavuje v malých a stredných firmách, čo napríklad dnes masívne ilustruje situácia v gastre. Malé a stredné firmy pritom zamestnávajú až 72% zo všetkých zamestnancov. Budú sa musieť začať úplne inak pozerať na svojich podriadených, ak chcú prežiť. Strategickou chybou v riadení podniku je očakávať, že sa pracovný trh vráti do starých koľají. Nepredpokladám, že počas tohoto leta bude dramaticky klesať počet voľných pracovných ponúk. No podobne nebude klesať ani počet prepúšťaných zamestnancov. Čo je to prvé, čo hovoríš ľuďom, ktorí stratia prácu?

Kým začnem rozprávať, kladiem koučovacie otázky a pozorne počúvam. Zaujímam sa o to, ako človek vníma situáciu, v ktorej sa ocitol a na čo zameriava svoju pozornosť, čo vníma ako problém. Sledujem, či vidí nejaké možnosti. Keď človek stratí prácu, ocitne sa v ťažkej situácii, cíti frustráciu, stratí sebadôveru, je znechutený, nešťastný. Stojí ho veľmi veľa úsilia pripraviť si svoj životopis tak, aby bol "chrumkavý". Potrebujem počuť toho človeka, ako to vníma a chcem ho dostať z toho ťažkého myslenia a ukázať mu svetlo na konci tunela. Všeobecné rady sú super, no je to ako s protézou, ktorú nájdeme na chodníku. Je to síce protéza, ale nám asi nesadne.

Potom sa ich pýtam, čo robia radi, čo ich baví, pri čom im plynie rýchlo čas, čo im doteraz fungovalo, vďaka čomu chodili radi do práce, ktoré činnosti robili podobné na iných pozíciách, kde pracovali. A týmto zakladám kameň pre stavbu, ktorú ideme spolu stavať. Zámerne nepoužívam slová silné a slabé stránky, pretože silné stránky pripisujeme len supermanom a slabé stránky nás ťahajú na dno. Takže zameriavam pozornosť na obyčajné veci a to mi funguje. Každý má niečo, čo mu ide. Ešte som nestretla človeka, ktorý by nebol v niečom dobrý. Stretla som ale veľa ľudí, ktorí to nevedia o sebe povedať.

Ľudia, ktorí dokážu prijať danú situáciu, rozumejú možnostiam a vytvárajú si príležitosti sú prví pripravení konať. Práve takí sa na mňa obracajú a už nehorekujú, ale idú si za svojim cieľom.

Dnes bol pre mnohých študentov posledný deň v škole. Čo odporúčaš čerstvým absolventom?

Mňa veľmi baví ich absencia strachu. Majú neskutočnú energiu, sú plní očakávaní a snov. Sú veľmi vnímaví a vedia zmeniť pohľad na vec. Pýtam sa ich na to, čo je pre nich v práci dôležité, podľa čoho si budú vyberať prácu. Prekvapuje ma, ako často sa pýtajú na kariérny postup a vraj až 75% absolventov nemá záujem sa zamestnať. Tých, s ktorými pracujem, sa pýtam, ako chcú zaujať s prázdnym životopisom. Ak uvedú len kontaktné údaje a informácie o škole, nič tým zamestnávateľovi nepovedia o sebe. Stále im hovorím, aby vo svojom CV písali o projektoch, do ktorých boli zapojení, o seminárkach, na ktorých pracovali, o čomkoľvek, s čím sa stretli a kde bolo nejaké riešenie. Aby písali o tom, s čím sa stretli, ako to riešili, ako to vyzeralo na začiatku a ako na konci. Toto je ich jediná šanca, ako môžu deklarovať, ako hľadajú riešenia a ako rozmýšľajú. Keď už to majú napísané v CV, učím ich, že musia vedieť o tých jednotlivých aktivitách súvislo a zaujímavo dve minúty rozprávať, aby to zvládli odprezentovať na pohovore. Dôležité je vedieť predstaviť a predať tú svoju hodnotu.

Dôležité je tiež, aby absolvent zvažoval, kde nastúpi. Napríklad, ak skončil priemyslovku, neodporúčam, aby nastúpil do pekárne, lebo jeho spolužiaci, ktorí nastúpia do priemyselného podniku, ho v kariére predbehnú.

Pomenuj prosím kroky, ktoré odporúčaš ľuďom podniknúť, keď si hľadajú prácu.

V prvom rade odporúčam uvedomiť si situáciu, kde som, v čom sa cítim dobre, čo mi ide dobre a aké možnosti mi z toho vyplývajú. Pokiať nemám sebadôveru, tak odporúčam zamyslieť sa nad tým, kto mi môže pomôcť. A tiež je dôležité sa rozhodnúť, čím začnem.

V druhom rade odporúčam zamerať sa na čítanie pracovných inzerátov s porozumením. Vnímam, že toto je pomerne veľký problém. Ak sa uchádzač nevyzná v inzeráte a má pochybnosti, odporúčam, aby zatelefonoval do danej spoločnosti a spýtal sa na nejasnosti, ale aj na to, akého kandidáta hľadajú. Často sa stretávam s tým, že sú uchádzači veľmi prekvapení z odpovedí, ktoré dostanú. Mnohým uchádzačom bráni v reakcii na pracovný inzerát množstvo prísnych podmienok, ktoré sa po takomto telefonáte často ukážu ako nepodstatné.

No a na záver spomeniem sebahodnotu uchádzačov o zamestnanie. Veď aj oni si vyberajú zamestnávateľa na základe svojich vlastných preferencií. Preto odporúčam zvážiť aj tento faktor. Ak nemáte prácu, nemusíte vziať to prvé, na čo narazíte. Ak si ľudia uvedomia aj tento rozmer a získajú istú dávku sebavedomia, má to na ich úspech pozitívny dopad.

Často im hovorím, že sú buď efektom alebo príčinou. Ak nie sú pripravení, nemôžu sa čudovať, že s nimi niekto zametá. Na pohovor sa nedá pripraviť na 100%, vždy tam bude iný personalista, iní konkurenti. Je to živá vec, ktorá sa tvorí v čase.

Napríklad jedna z mojich rád platí pre prípad, keď po zaslaní životopisu dostanú negatívnu odpoveď. Ak sa im pracovná ponuka naozaj veľmi páči, odporúčam, aby zavolali personalistovi a opýtali sa ho, či je výberové konanie ukončené. V 95% prírpadov sa stane, že dostanú pozvánku na pohovor. Dokonca získajú konkurenčnú výhodu, pretože zamestnávatelia nie jednoducho získavajú spoľahlivých ľudí. Často neprídu na pohovor alebo nenastúpia do práce.

Aktuálne odporúčam uvažovať v duchu súčasných trendov. Napríklad ak som uchádzač, ktorý hľadá prácu na 100% home office, nemusím ju hľadať len v bezprostrednom okolí, ale môžem ju hľadať na celom Slovensku, prípadne aj v Čechách, alebo kdekoľvek vo svete, ak mi to moja jazyková výbava umožňuje.

Čo majú ľudia robiť, ak poslali stovky reakcií na inzeráty, ale stále nedostali ponuku?

Odporúčam hľadať odpoveď na otázku “čo robím zle” a zamyslieť sa nad tým, prečo mi to nefunguje. Často sa stretávam s tým, že sa ľudia vôbec nad týmto nezamýšľajú a dookola a bezo zmeny posielajú ten istý životopis tým istým spôsobom. Ak to nefunguje, zamyslite sa prečo. Už keď vám na desiatykrát nik na váš životopis neodpovie s pozvánkou na pohovor, robíte niečo zle. Pýtam sa ľudí, čo chcú, aby bolo vidieť z ich životopisu ako prvé. Vzbudzuje váš životopis nejaký záujem u zamestnávateľa? Ktorú vec musíte v životopise zmeniť, aby ste získali pozvánku na pohovor?

Na tento problém funguje len sebareflexia. Jeden životopis nefunguje na sto pracovných inzerátov. Treba s ním pracovať a prispôsobovať ho každej ponuke, aby reflektoval požiadavky z inzerátu. Tiež je dôležité zvážiť, na aké pracovné pozície reagujem a ak na ne nedostávam pozvania na pohovor, tak na aké by som reagovať mala.

Čo odkážeš čitateľom na záver?

Slová ako vytrvalý, zodpovedný a flexibilný nie sú tie, ktoré vás na trhu práce “predajú”. V životopise píšte o sebe a nie o bývalých pracovných pozíciách. Píšte o tom, čím ste boli prínosom, kam ste sa posunuli alebo čo ste sa naučili. Ukážete tým, ako rozmýšlate a ako hľadáte riešenia. Toto je to, čo vás zaručene predá.

Ďakujeme Silvii Skalickej, profesionálnej kariérnej koučke, za debatu plnú inšpirácií a želáme jej veľa úspechov.