Tento rozhovor so známou koučkou by si mal prečítať každý, kto skončil školu a uvažuje, čo ďalej

Koučky, psychologičky Mgr. Silvie Langermann, PCC, sme sa opýtali na aktuálne otázky, ktoré trápia študentov na strednej, ale aj vysokej škole. Prichádza obdobie, kedy by sa mali rozhodnúť, kam majú ísť ďalej po škole, či majú pokračovať v štúdiu, nájsť si prácu alebo vycestovať do zahraničia. Prečítajte si celý rozhovor, v ktorom sa dozviete odpovede, ktoré by vám mohli pomôcť vybrať si správnu cestu.

 

 

Veľa žiakov a študentov v najbližšom mesiaci bude maturovať, alebo končiť vysokú školu. Ide o náročné obdobie, kedy sa majú rozhodovať, čo ďalej. Ako postupovať v prípade, že študenti nevedia, čo majú robiť ďalej?

Tieto veci by mali vedieť už teraz. Ak sa niekto chystá vycestovať napríklad do Ameriky, potom by mal mať vybavené potrebné dokumenty a letenky už skôr. Na druhej strane sa jedná o zlomový moment v živote, kedy sa mení študentský život na život dospelého. V prípade, že študent ide rovno po maturite na vysokú školu, tam sa nič špeciálne nemení. 

V prípade, ak niekto mení vysokú školu alebo sa vôbec nechystá ísť študovať, potom môžeme povedať, že ide o obdobie, ktoré je náročnejšie na psychiku. Ideálne je, keby sa študent mal s kým porozprávať, či s rodičom, učiteľom alebo školským psychológom. Na základe toho zistí, čo bude s ním ďalej, kam chce v živote smerovať.

Ako by mali študenti stráviť ich „posledné“ leto?

Z každej strany počúvam, ako by si študenti mali naplno užiť ich posledné leto pred nástupom na vysokú školu. To je na jednej strane fajn, len to nie je úplne ideálne. Leto sa dá stráviť príjemne aj na brigáde, dovolenke, poprípade podnikaním.

Študentom by som odporučila jednoducho si oddýchnuť, užiť si daný moment úspešného dokončenia štúdia a skôr dané obdobie využiť na zamyslenie sa, čo chcú robiť ďalej, čomu sa chcú venovať.

Pomôže napísanie si určitého plánu?

Napísanie plánu je dobrý nápad. Dbajte na to, či daný plán závisí od vás, či sa dá vôbec splniť. Napíšte si jednoznačný plán, čo chcete dosiahnuť, aké sú vaše finančné očakávania, či sa chcete zaregistrovať na úrade práce a pod.

Ako koučka ste sa určite stretli v praxi s týmto problémom, viete nám povedať príklad?

Áno, stretávam sa s tým bežne. Ide o rôzne prípady. Prvým je, že študenti sú vystresovaní zo štátnic alebo maturít, našou úlohou je ich upokojiť, podporiť, že „nejde o život“, prinajhoršom skúšku zopakujú v septembri.

Druhým prípadom je to, že študenti sú veľakrát ovplyvnení svojim okolím, kamarátmi. Čo má za následok to, že sú ochotní  nakoniec obetovať svoje ambície a sú ochotní zobrať prácu predajcu, pretože v nej vidia vidinu väčšieho zárobku. Preto odporúčam vypracovať si plán, v ktorom si jasne študent zadefinuje, kam sa chce dostať po skončení školy, aké sú jeho ambície. Mal by ísť za svojím srdcom.

Dôležité je si tiež povedať, že nástupom na vysokú školu  sa život nekončí, nemusí sa jednať o šok. Minimálne polovica študentov pracuje aj popri štúdiu. Je to pre nich výhodné, pretože už majú určitú prax a do budúcna im to môže pomôcť a ľahšie si nájdu zamestnanie alebo si rozbehnú vlastný projekt.

Je riešenie aj návšteva kouča?

Jednoznačne áno. Kouč je ten, ktorý dokáže ambície a vnútorné túžby človeka vytiahnuť na povrch. Pritom študent zistí, čo vlastne chce od svojho života.

Je dobré, ak študent zoberie akúkoľvek pozíciu na trhu, len aby bol zamestnaný?

Práveže nie a často sa to stáva. Som zástankyňa tej teórie, že prvé zamestnanie a jeho zameranie je veľmi dôležité, pretože často udáva smer. Opäť pripomínam to, že je dôležité hlavne nepoddať sa ponuke trhu, ale skôr ísť svojou cestou naplnenia vlastných ambícií.

Čo má študent robiť, ak ho rodičia tlačia urobiť si vysokú školu v inom odbore, ako si on sám želá?

Tu by si mal do svedomia vstúpiť samotný rodič. Samozrejme, môže sa stať, že syn má talent pre financie, ale rozhodne sa ísť na umeleckú školu, pretože tam ide jeho kamarát. Ide o objektívny pohľad na vec. Odporúčam hlavne doma komunikovať. Ešte predtým sa spolu rozprávať a opýtať sa študenta, po čom túži, čo by chcel robiť.

Je možné prihlásiť sa aj na dve školy a študovať ich súbežne. Často počúvam, že sa nedá ideálne pripraviť na obe školy, ale ak je dieťa nadané napríklad na matematiku, nemusí sa na ňu až tak pripravovať. Nech tam ide a keď ho príjmu, stále sa môže rozhodnúť, či nastúpi na danú školu. Existuje veľmi úzka hranica, čo je túžba rodiča, čo je ten reálny pohľad, objektivita na celú situáciu.

Aké výhody má študent v prípade, že pôjde na rok do zahraničia, je to pre neho prínosné?

Môj osobný názor je taký, že na Slovensku je vybudovaný dobrý systém Erazmus +. Študent zvládne štúdium v zahraničí počas štúdia počas piatich rokov na vysokej škole. Nemusí tým pádom „strácať“ jeden rok. Určite je dobré ísť do zahraničia kvôli zlepšeniu sa v cudzích jazykoch. Študent sa osamostatní, vybuduje si nové priateľstvá, toto všetko je v tom zahrnuté. Toto sa dá stihnúť aj počas vysokej školy.

Kedy je správny čas na budovanie kariéry?

Ide o osobu, či potrebuje budovať kariéru, či je to pre ňu žiaduce. Sú ľudia, ktorí nechcú kariéru, uprednostnia pokoj, prácu v záhrade. Obdobie „ja“ sa stanovuje  od 21 do 28 rokov, kedy sa človek venuje sám sebe, tu človek rieši sebarozvoj, čo nemusí byť len kariéra. Od 28 do 35 rokov sa človek potrebuje zaradiť do spoločnosti, v tomto druhom období bude záležať na tom, ako vás vnímajú druhí ľudia. Treba ale podotknúť, že ľudia, ktorí majú vybudovanú kariéru, nie sú šťastnejší.

Podľa čoho by si mal „nováčik“ na trhu pýtať plat?

Je pravda, že generácia mladých má prehnané, nereálne očakávania a predstavy. Absolvent, ktorý príde a bude chcieť určitý plat, by mal mať určitú mieru sebareflexie. To znamená, že bez sebareflexie sa neposunie nikam, ale nie kvôli zamestnávateľovi, ale kvôli sebe. Toto platí pri vzťahoch, kariére, výzore a pod. Sebareflexia je neuveriteľným darom, ktorý sa dá naučiť. Keď mám sebareflexiu, tak  poznám svoje plusy a mínusy. Je dosť možné,  že je mínus, ak nemám skúsenosti, ale je pravdepodobným plusom to, že som mladý a s veľkým elánom. Tieto skutočnosti si viem dať na váhu, taktiež sú rôzne portály, kde sa dajú porovnať platy. Tieto údaje sú ale väčšinou skreslené. Koniec koncov, nie je dobré zvoliť príliš nízky alebo príliš vysoký plat, je nutné uvedomiť si svoje kvality.

Ako vnímate trend, keď študenti pracujú v odboroch, ktoré nevyštudovali? Myslíte si, že je to bežný jav?

Vraciame sa späť k plánu. Ak mám určitý sen, čo by som chcel dosiahnuť, tak by som sa ho mal držať. Je otázne, či má zmysel študovať len kvôli titulu. Skôr to považujem za stratu času. Iné je, keď niekto študuje a neskôr zistí, že to nie je jeho šálka kávy, to rešpektujem.

Mám aj známu, ktorá vyštudovala medicínu, spravila si atestáciu, no po zlej skúsenosti sa rozhodla, že je to pre ňu veľmi stresujúce, radšej by išla robiť niečo iné a nakoniec robí v administratíve. Ona sa vzdala kariéry, aby sa mohla venovať svojej rodine. Toto je absolútne korektné.

Myslíte si, že porovnávanie medzi kamarátmi je prospešné (či ide o plat, benefity...)?

Porovnávaniu sa nevyhneme v žiadnej forme. Jedná sa o rovnakú formu porovnávania, ako keď sa porovnávam, kto má koľko kíl. Je to irelevantné. Stretávam sa s tým, že ľudia sa porovnávajú aj platovo. Ono sa to nedá porovnať, nasadenie býva iné. Vo firme sa stretávam s tým, že ak niekto nový nastúpi teraz, má plat 1000 eur a ak niekto nastúpil pred piatimi rokmi, mal plat 500 eur. To sa stáva, jedná sa o formovanie trhu, čomu sa nevyhneme. Som zástanca toho, že šťastný človek sa dokáže pozerať iba na seba, tým pádom má dosť energie riešiť seba.

Ako vnímate vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom?

Veľmi často robím s firmami, aj s mladými ľuďmi. Čo by som poradila je to, že my na Slovensku vnímame zamestnávateľa ako nepriateľa alebo ako nie priateľa. Tomu, kto ma zamestnáva, nechcem povedať nie. Zamestnávateľ a zamestnanec sa navzájom nevnímajú ako partneri. To by bolo dobré zmeniť, pretože toto je pre mňa kľúč k úspechu z obidvoch strán.

Mgr. Silvia Langermann, PCC

www.powercoaching.sk

Viac o téme: Práca Absolventi
  • Autor: © Zoznam/Power Coaching
  • Zdroj: PR článok

Súvisiace články

 
Staršie správy
Staršie správy