Vyhorenie sa dnes spája najmä s prepracovanosťou, nedostatkom hraníc alebo zlým time managementom. No čo ak je problém inde? Nie v tom, že robíte priveľa — ale v tom, že sa cítite sami.
Podľa koučky Josie Santi nie je vyhorenie len otázkou produktivity. Je to „kríza odpojenia“ – odpojenia od ľudí, od seba samých, od zmysluplného kontaktu.
„Myslela som si, že potrebujem lepší režim, viac rutiny, viac času pre seba. Mala som dokonalé ráno, wellness návyky, ale stále som bola vyčerpaná. Až som pochopila, že mi nechýbal pokoj. Chýbal mi smiech. Hra. Spoločnosť,“ hovorí Santi.
Nie ste len unavení. Ste odpojení.
Vyhorenie často nesúvisí iba s objemom práce, ale s jej povahou — a tým, čo nám (ne)dáva. Psychologička Melissa Painter, ktorá sa venuje well-beingu vo firmách, tvrdí, že za tým býva nedostatok zotavenia, voľnosti a kontaktu s inými ľuďmi.
„Nie je to len o príliš veľa práci — ale o príliš málo kontaktu, príliš málo slobody, príliš málo oddychu,“ hovorí.
A čo je horšie – to, čo voláme „self-care“, nás často stresuje ešte viac. Knihy, produkty, návody a odporúčania, ktoré sa nám snažia pomôcť, nás paradoxne zahlcujú ďalšími úlohami a očakávaniami.
„Self-care je zbytočný, ak ho robíte so stiahnutými ramenami,“ povedala klinická psychologička Jody Carrington. Čo tým myslí? Že ak je starostlivosť o seba ďalšou povinnosťou na zozname, výsledkom bude len ďalší tlak, nie úľava.
Vyhorenie a samota: dve strany tej istej mince
Psychológ Dan Pelton upozorňuje, že za vyhorením môže byť rovnaký problém ako za osamelosťou: pocit, že nás nikto nevidí, nepočuje, nezáleží mu na nás. Vo firmách to znamená, že keď sa ľudia necítia súčasťou tímu, začnú sa postupne vytrácať — najprv psychicky, potom aj fyzicky.
A to nie je o lenivosti. Je to forma sebazáchrany.
Tak čo teda potrebujeme?
Niekedy to nie sú ďalšie školenia o time managemente. Ale:
-
viac kontaktu s ľuďmi, ktorí nás vidia a počúvajú,
-
viac smiechu a neformálnych rozhovorov,
-
viac priestoru na pauzu – bez výčitiek.
„Nepotrebujeme viac obsahu. Potrebujeme viac povolení – pauzovať, oddýchnuť si, hýbať sa, vypnúť. A ideálne – s niekým,“ dodáva Painter.
Ako si pomôcť už dnes?
-
Všímajte si „mikromomenty spojenia“ – krátke úsmevy, rozhovory s kolegami, pozdravy so susedom, slová s baristom. Tieto drobnosti majú veľkú silu.
-
Doprajte si každý deň aspoň chvíľu bez telefónu. Skutočné spojenie nezačína pri scrollovaní.
-
A hlavne – nenechávajte si všetko pre seba. Vyhorenie je kolektívny problém, nie individuálne zlyhanie.
Ak sa aj vy cítite unavení, hoci „robíte všetko správne“, možno sa potrebujete znova pripojiť — nie k wifi, ale k ľuďom. Niekedy je najväčším liekom nie pauza od práce, ale skutočný, ľudský kontakt. Nehľadajte ďalšie techniky. Hľadajte spoločnosť.
